snemu v júni 2003. Teda žiadny mimoriadny zjazd pred či aspoň po komunálnych voľbách, žiadne vyvodzovanie zodpovednosti za volebný výsledok, žiadne - s odpustením za opovážlivosť - stínanie Mečiara. Nič, v HZDS všetko po starom...
...ale iba na prvý pohľad. Na druhý sa žiada celkom vážne povedať, že znormálňovanie či štandardizácia nespočíva vo formalizovaných uzneseniach a javiskových kreáciách pre publikum. Respektíve, to môže byť až následok čohosi podstatnejšieho. Inými slovami - HZDS sa pohlo o taký kus, resp. kúštik dopredu, na aký reálne malo. To znamená, že prvýkrát v histórii tejto podivuhodnej hnuťostrany sa odohrali udalosti, ktoré sa podobajú na akúsi vnútornú demokraciu. Tri či štyri regióny chceli mimoriadny snem, koryfeji druhého sledu - Tkáč, Brhel, Kiňo, Gabriel - sa odvážili k nepriamej kritike doteraz nedotknuteľného lídra, výmena predsedu je regulárnou domácou témou, atď. Život v HZDS proste vykazuje zárodky vnútornej emancipácie, aké za 11 rokov ešte nikdy. Ak toto nie je pokrok, tak potom čo? Nezabúdajme - reč je o HZDS...
Nedemokratické stanovy spolupracujúce s brániacim sa lídrom neumožnili vyvrcholenie "obrodného procesu". Nateraz. Pýtajme sa - čo by sa dobrého reálne prihodilo, keby sa mimoriadny snem zvolal? Pýtajme sa, do akej miery pre Slovensko (teda nielen pre HZDS) príťažlivé alternatívy by dokázala valná hromada HZDS ponúknuť? Pýtajme sa napokon, aký je rozdiel medzi riadnym snemom v júni a mimoriadnym, ktorý by bol skôr?
Platí základná axióma: Tým lepšie pre krajinu, čím slabšie je a bude HZDS. To je univerzálny fakt, pre ktorý zniesť presvedčivé argumenty nie je problém ani pre prípad, že zostane u vesla Mečiar, ani pre prípad, že bude odstránený. Isteže to nie je nič definitívne, o osem či dvadsať rokov môže byť presne toto zoskupenie centrálou najvynikajúcejších osobností a nápadov, ako riešiť veci verejné. Dnes platí, že stranohnutie nemá potenciál zásadne sa obrodiť pri akejkoľvek personálnej i programovej rekonštrukcii zvnútra. Všetky kádrové rezervy, ktoré teraz atakujú Mečiara, sú dávno prečítané a diskvalifikované. A to minulosťou, ktorú roky rokúce zdieľali s predmetom svojej dnešnej kritiky. V HZDS niet obsahu, ktorý by mohol novou kvalitou okysličiť slovenskú politiku. Predstavme si to, povedzme o štyri roky, na čele s Tkáčom či Brhelom; môžu sa odtrhnúť od tej vnútornej podstaty, ktorú spoluformovali jedenásť rokov vedno s Mečiarom? A či si niekto myslí, že vnútorné prostredie HZDS je individuálnou záležitosťou jedného predsedu?
Ak teda nie sme práve členmi HZDS, môže nám byť jedno, či snem bude riadny alebo mimoriadny, aj či bude v júni, alebo v auguste alebo nikdy. Scenár, ktorý hovorí, že Mečiar sa udrží na čele hnutia ďalšie štyri roky, nie je pre Slovensko vôbec zlý. Trendy sú neúprosné - HZDS opäť stratí nejakých stotisíc voličov a asi definitívne prestane byť "o číslo väčšie", ako iné strany. (Ak už to nie je pravda dnes...) Všimnime si dobre, čo narobil terajší prepad HZDS o 7 percent; keby stratili iba 3-4 percentá, a získali by, povedzme, 23%, pre nich by sa nič nezmenilo, ale pre Slovensko by to znamenalo inú realitu: Nebolo by možné vytvorenie programovej vlády, ale iba spojenie štvorkoalície so Smerom. Teda variant menejcenný (aj podľa Smer-u a HZDS, ktoré hovorili o prednostiach koalície s nižším počtom subjektov).
Alternatíva, že Tkáč či niekto iný vyvedie HZDS z izolácie, čím sa aj ono stane koalície spôsobilé, je síce pekná a asi aj reálna, ale zase sa pýtajme: Čo by zmenilo aj HZDS s normálnym koaličným potenciálom na zložení dnešnej vládnej zostavy? Nič, pretože medzinárodná izolácia je síce najväčšou, ale zďaleka nie jedinou slabinou "ľudovej strany".
Ďalší scenár je predvídateľný. Nadchádza etapa utlmovania vášní, ktorú ešte môže výrazne akcelerovať relatívny úspech v komunálnych voľbách. Ten je pravdepodobný, veď decembrová účasť bude podstatne nižšia než septembrová, čo jasne naznačili regionálne voľby pred rokom. Lokálne štruktúry sa prestanú búriť a tá časť HZDS, ktorá netrpí prehriatymi ambíciami, bude pomaly spieť k presvedčeniu, že Mečiar ich síce už nemôže dostať do vlády, ale ako výťah do parlamentov na všetkých možných úrovniach ešte funguje. Tkáčovi a spol. sa zvýšia šance iba vtedy, ak v komunálkach vyhoria, resp. sa nenaplnia ambície kritickej masy funkcionárov.
Tak či inak, pohľadom zvonka môže byť najbližší vývoj v najsilnejšej strane de facto ľahostajný. O tvári krajiny budú rozhodovať celkom iné inštitúcie, než riadny či mimoriadny snem HZDS.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
