značne obmedziť dotácie na Slovensku nie je možné, všetky, aj tie najkvalitnejšie poľnohospodárske podniky by totiž behom niekoľkých dní skrachovali.
„Nový Zéland nie je dobrým príkladom. Okrem toho, že má jednu z najkvalitnejších pôd na svete, leží v strede oceánu a nemusí sa báť až príliš úzkeho kontaktu s okolitými krajinami. Slovensko je malá krajina v strede kontinentu, so susedmi, ktorí štedro dotujú agrárne produkty," povedal štátny tajomník rezortu pôdohospodárstva László Könözsi.
Európska únia tiež mieni prehodnotiť spoločnú poľnohospodársku politiku v dotáciách, ktoré znamenajú bezmála polovicu rozpočtu Európskej komisie. Ak by priame platby zostali na súčasnej úrovni aj po prípadnom prijatí desiatich horúcich kandidátov, rozpočet Komisie by skrachoval. Postoj Bruselu je zatiaľ nemenný a Bratislava (podobne ako Varšava, Budapešť, Praha či Ľubľana) nemajú nádej na získanie priamych dotácií na úrovni súčasných členov únie.
Európska komisia navrhuje v (zatiaľ) desaťročnom prechodnom období využiť národné vyrovnávacie platby, ktoré by nemali presiahnuť 100 percent platieb EÚ.
Sekčná šéfka európskej integrácie na ministerstve pôdohospodárstva Marieta Okenková sa domnieva, že asi pol roka starý odhad rozdielu (19 21 miliárd korún ročne) sa pred uzavretím kvót nedá potvrdiť. „V novembri budú známe všetky kvóty, potom sme schopní vypočítať, čo nás vyrovnávanie môže stáť," povedala denníku SME. Odhadované priame dotácie z domáceho rozpočtu však vzhľadom na stav verejných financií nie sú možné. Slovensko preto nenavrhuje zvýšenie priamych platieb, ale skrátenie prechodného obdobia tak, aby sa skončilo zároveň so starým rozpočtom Európskej komisie v roku 2006. „Znamenalo by to vyrovnanie sa s doterajšími členmi po troch rokoch od 1. januára 2007," dodala Okenková.
Autor: lsz
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
