slovenskej politike. Zdá sa, že test nedopadol najhoršie; treba veriť, že Jozef Migaš po tom, čo odovzdal vedenie schôdze novozvolenému Hrušovskému, neodcupital spoza vrchstola slovenského parlamentu iba fyzicky, ale aj symbolicky.
Prítomní pamätníci sa zhodli, že ešte nikdy nemala ustanovujúca schôdza taký mierumilovný a konštruktívny priebeh. Iste, sotvakto očakával, že by mohla byť prekonaná "noc dlhých nožov" z 3. na 4. novembra 1994. Prudké konflikty ale charakterizovali aj úvodné parlamentné "bully" dva roky predtým a o štyri roky neskôr. Aby teraz mohlo dôjsť k takému milému obratu, predchádzať tomu musela veľká vec - po prvýkrát v parlamentnej histórii koalícia predkonzultovala s opozíciou delenie funkcií. Gesto bolo opätované, a hoci sa zďaleka nepokonali na sto percent, predbežné dohody atmosféru zásadne k lepšiemu poznačili. Absolútny doyen slovenského parlamentu, držiteľ už šiesteho poslaneckého mandátu, František Mikloško, šiel až tak ďaleko, že zavetril "vyzrievanie slovenskej politiky". Len aby neoslavoval predčasne...
Príznaky ale navádzajú k optimizmu. Milo prekvapil predovšetkým vysoký počet hlasov, ktorými boli zvolení parlamentní hodnostári. Práve voľba Migaša pred štyrmi rokmi bola prvým znamením, že koalícia bude spolunažívať vo veľkých problémoch - hoci mala nadústavnú väčšinu 93 hlasov, nominant SDĽ dostal iba 79. Podobne podpredsedovia nezískali plný počet ani koaličných hlasov. Teraz inkasoval Hrušovský nielen vlastné, ale aj plnú polovicu opozičných hlasov. A okrem Ruska bodovali nad stovku aj všetci podpredsedovia, pričom aj šéf ANO sa môže pochváliť "aspoň" ústavnou väčšinou.
Dôležité nie je pritom impozantné skóre, ale signál, že existujú témy, kde kompromis nie je ústupkom ani hanbou. A že prirodzený spor koalície a opozície je niekedy a niekde možné riešiť aj nesilovým spôsobom. Azda sa v NR SR natrvalo utáborí pochopenie toho, že nech sú zákopy medzi vládnym a opozičným poľom akokoľvek hlboké, nesmú byť prekážkou tam, kde konflikt nemá podstatu a iba traumatizuje občana. Teda napr. v otázkach personálnych.
Uvidíme, či sa princíp politických konzultácií, ktorý je inak vo svete normálny, prenesie aj do iných volieb, čo sú v kompetencii poslaneckého zboru. Napr., o chvíľu sa budú striedať členovia R STV a R SRo. V minulom volebnom období tomu tak nebolo; trebárs sudcov ÚS si koalícia jednoducho silou odhlasovala, pričom z povahy inštitúcie je zrejmé, že nominácie mali vzísť z dohôd celého parlamentného spektra. Chýbalo však presvedčenie, že "čistota" politického systému je vyšší princíp, nadradený vzťahovým problémom. Posledný vývoj akoby veštil, že slovenskí politici si osvojujú písmeno A šlabikára politickej kultúry - rokovať o veciach vyššieho záujmu aj s takou opozíciou (koalíciou), ktorú inak vnímajú ako ľudsky i programovo beznádejne vzdialenú.
Alebo dokonca antisystémovú. Práve to je moment, ktorý môže v očiach mnohých nové maniere problematizovať. Vyskakuje vo forme otázky: Dá sa pokladať trebárs HZDS za štandardnú opozíciu v situácii, keď je toto stranohnutie medzinárodne tvrdo izolované? Otázka je to dobrá a hodna hlbšej analýzy. Pri všetkých výhradách k "ľudovej strane" je ale možné ju zodpovedať kladne. Iná vec je KSS; toto je strana jasne antisystémová, ktorá tým, že sa hlási k marxizmu a bývalému režimu, spochybňuje základné piliere demokratického parlamentného zriadenia. Zahrňovať teda KSS do systému politických dohôd o delení funkcií je absurdné a nemá nič spoločného s vyššou politickou kultúrou, iba s hlúposťou, formalizmom a nerozvážnosťou. To, že KSS získala parlamentnú legalitu od voličov, predsa nemôže obnášať aj demokratickú legitimitu od politikov. To sú dve veci, ktoré je trestuhodné nerozlišovať. KSS mala preto zostať na periférii a izolovaná. Je smutné, že sa tak nestalo.
Dohody neboli, samozrejme, stopercentné. Ficovi sa nepáčia napr. silové pomery v niektorých výboroch. To sú však už detaily. Skutočnou chybou krásy je iba ignorovanie pomerného princípu vo vedení parlamentu, kde opozícia jednoducho mala získať ešte jeden podpredsednícky post na úkor koalície. Ale fakt, že z tejto zrejmej krivdy nerobia veľkú aféru, tiež nabáda k miernemu optimizmu. Asi si dobre zrátali, že akí štedrí by boli sami, keby oni rozhodovali.
Zatiaľ platí, že ak sa aj ďalšie schôdze udržia v duchu tej úvodnej, Hrušovskému sa možno rýchlo naplní jeho vstupné krédo "prinavrátiť NR SR dôveru a autoritu". Po bývalom volebnom období by sa chcelo povedať, že zadanie to je nadľudské.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
