tak mohla prakticky odskúšať spoločné hlasovanie. Úlohou ustanovujúcej schôdze bolo zvolenie nových funkcionárov parlamentu a zriadenie výborov Národnej rady.
Schôdza mala pokojný priebeh, pretože na jej podobe sa vopred dohodli všetky parlamentné strany a preto nebolo výnimkou spoločné hlasovanie koalície a opozície. Kresťanský demokrat František Mikloško po hladkom zvolení podpredsedov parlamentu v prvej historickej faktickej poznámke žartovne podotkol: "V tomto parlamente panuje taká zhoda, že navrhujem, aby sme zrušili opozíciu."
Novým predsedom Národnej rady sa stal Pavol Hrušovský z KDH. V tajných voľbách získal aj hlasy poslancov opozície. Po zvolení im poďakoval a povedal, že podporu z ich strany chápe ako prejav novej politickej kultúry, ktorú bude v parlamente zo všetkých síl pestovať.
Na zvolenie Hrušovského bolo potrebných minimálne 76 hlasov. Koalícia má v parlamente k dispozícii 78 mandátov zo 150. Za Hrušovského sa vyslovilo zo 144 poslancov 116, proti bolo 17, zdržalo sa 11. Po vyhlásení výsledkov sa ozval potlesk a Hrušovskému prišiel osobne zablahoželať aj prezident Rudolf Schuster, ktorý bol prítomný na ustanovujúcej schôdzi.
Podľa Hrušovského parlament čakajú historické chvíle, lebo zavŕši dlhoročné úsilie vstupiť do EÚ a NATO a "budeme to práve my, na koho pleciach bude ležať zodpovednosť za reformu krajiny". "Nech nám v tom Pán Boh pomáha," zakončil svoj prejav Hrušovský.
Podpredsedami parlamentu sa stali Béla Bugár (SMK) - za 103 hlasov, Zuzana Martináková (SDKÚ) - za 106 hlasov, Pavol Rusko (ANO) - za 95 hlasov, Viliam Veteška (HZDS) - za 109 hlasov.
Po voľbe vedenia Národnej rady poslanci zvolili šéfov parlamentných výborov. Zo 17 výborov parlamentu koalícia obsadí 9 kresiel predsedov a opozícia 8 vrátane výborov na kontrolu tajných služieb a Vojenského spravodajstva.
V parlamente je pomer síl koalície a opozície 78 ku 72. Najsilnejším poslaneckým klubom je klub HZDS (36 poslancov), nasledujú SDKÚ (28), Smer (25), SMK (20), ANO (15), KDH (15), KSS (11).
Na začiatku ustanovujúcej schôdze poslanci zložili ústavou predpísaný sľub. Prvé historické hlasovanie nového parlamentu sa dotýkalo schválenia volebného poriadku pri voľbe funkcionárov parlamentu. Prezentovalo sa 150 poslancov, za bolo 149 poslancov, jeden nehlasoval.
Okolo obeda sa objavil aj prvý náznak sporu. Predseda Smeru Robert Fico tvrdil, že sa zmenili navrhnuté počty poslancov vo výboroch v rozpore s poslednými dohodami šéfov parlamentných strán. "Vyzerá to, že tu nie je žiadny dobrý dialóg medzi koalíciou a opozíciou," povedal mrzuto Fico.
Šéf SDKÚ Mikuláš Dzurinda oponoval, že ide o zanedbateľný problém. "Podľa mňa si dobre nepamätal naše dohody z posledného stretnutia, keď boli poslanci rozdelení do výborov. Domáhal sa v štyroch alebo piatich výboroch zmeny pomerov medzi koalíciou a opozíciou. Na poslednú chvíľu sme sa zhodli, že sa urobila jediná zmena vo výbore pre verejnú správu. Ak bude pán poslanec Fico šťastnejší, nemám s tým problém," povedal Dzurinda a dodal, že keď ľudia nemajú problém, vyrobia si ho.
Autor: sp
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
