britskej tlače práve vo chvíli, keď potlačované vlny integračnej skepsy sa na kontinente definitívne vylievajú z brehov. Zatiaľ v Holandsku. Nasledovníci tamojších liberálov, kresťanských konzervatívcov i čistých populistov sa však už hadia v dlhočiznom rade naprieč celou Európou. (Pripomeňme agentúrnu zvesť: Tri holandské vládne strany sa rozhádali azda na všetkom, zhodli sa ale na jednom: Poľsko, Lotyšsko a Slovensko nie sú pripravené na vstup do EÚ.)
O bratislavskom rodeu sa už popísalo dosť, ale zväčša od mantinelu k mantinelu. Pravdou síce je, že sa preháňa, faktografia však nemení nič na tom, že sme si urobili hanbu. Je iste možné, že "rowdies" vyčíňali v nočnom lokále a porušili pravidlá slušného správania minimálne tým, že odmietli po záverečnej krčmu opustiť, hoci boli vyzvaní. To však nemôže byť v civilizovanej krajine dôvodom, aby sa po komkoľvek STRIEĽALO OSTRÝMI nábojmi. Obrana musí byť primeraná skutku, ktorý sa stal, resp. hrozil sa stať. Tréner Eriksson tu netriafa príliš vedľa, ak hovorí o "divokom Západe". Problém presnejšie pomenoval britský policajný agent - v normálnom štáte nie je mysliteľné, aby právo a majetky strážilo v nočnom živote PODSVETIE. Toto sa na Slovensku pod egidou "esbéesiek" bežne deje a je len zaujímavé, že si to doteraz nevšimla ani jedna správa EK.
Je nesporné, že rasistické pokriky sa na futbalových štadiónoch rozliehajú po celej Európe. Ak ale Emil Heskey tvrdí, že "rasistické útoky v Bratislave boli najhoršie, akým bol vystavený za celú futbalovú kariéru", tak asi nešlo o každodennú príhodu. "Keď hrajeme v Európe, občas to trochu počujeme, ale toto (...)". Hm, miliónový superhráč z Liverpoolu si nemá prečo vymýšľať. Ten určite nemá zámer škodiť Slovensku - takých zápasov už odohral stovky.
O sociálnom rozvrstvení návštevníkov futbalu vieme svoje (a Briti zvlášť najlepšie), excesom sa nikdy nedá zabrániť. Najhoršie však je, že polícia aj usporiadateľská služba sa nečinne prizerali. To je aj predmetom sťažnosti anglickej asociácie na UEFA - nie samotný fakt, že sa vrieskalo. Nevraviac o tom, že do nadávania sa osobne zapojil aj zväzový zriadenec s nosítkami a celkom vyšinuté komentáre chrlil cez polčas samotný hlásateľ, teda ten, ktorý by mal vášne utlmovať. Rasistické prejavy by teda boli druhoradé, keby bolo vidieť snahu zodpovedných ich potierať. Videli sme však kolaps organizácie celého podujatia.
To sa týka aj zásahu kukláčov cez prestávku proti "rowdies", o ktorom však treba úprimne povedať, že bol síce brutálny, ale o nič horší, než je vidieť bežne pri zákrokoch ktorejkoľvek západnej polície. Čo naozaj fascinovalo, to bol výron emócií v bojovom nasadení zahalených lebiek. Bitie hlava-nehlava, aj tých, ktorí sa preukázateľne ničím neprevinili, len dokresľovalo amaterizmus bezpečnostných zložiek, čo sa v celom cirkuse od začiatku po koniec angažovali. Ale ešte raz - kdekoľvek tieto jednotky priameho nasadenia zasahujú, vždy je vidieť, že sa negrupujú z psychicky najvyrovnanejšej časti populácie. Toto nie je slovenská špecialita.
Osobitnou kapitolou boli výhovorky kompetentných, ktoré v prvej poincidenčnej fáze odzneli. Nie je iba absurdné, ak nejaký outsider Obložinský o Ericssonovi vyhlasuje, že "chce odviesť pozornosť od aféry so svojou milenkou", resp. že Angličania chcú zakryť svoj slabý výkon. To sú neuveriteľné kraviny, predovšetkým svedčia ale o tom, že slovenská futbalová generalita si ani po nepríjemnej udalosti ešte neuvedomila, že koľko bije. Misia sekretára Tittela do Londýna bola síce chvályhodná, stokrát lepšie by ale vyznela bez rétorickej oblohy jeho kolegov.
Futbalový škandál takto prichádza ako na zavolanie, aby podporil hlasy, ktoré v Európe tvrdia, že Slovensko ešte nie je vnútorne celkom kompatibilné stať sa členom EÚ. Je to smola, pretože špeciálne na futbalových štadiónoch je napr. u susedov v Česku alebo Maďarsku, proti ktorým také zásadné výhrady nepadajú, situácia ešte výrazne horšia (samozrejme, chodí tam viac ľudí, teda aj viac "tvrdého jadra"). Aféra je podporným argumentom pre vcelku na Západe rozšírený názor, že Slovensko je infikované latentným rasizmom výraznejšie, než iní kandidáti. (O protirómskych náladách sa zmieňuje aj minulotýždňová, inak veľmi ústretová rezolúcia Snemovne reprezentantov USA špeciálne k Slovensku.)
Preto je v danej situácii naprosto neprijateľné, že k sobotňajším udalostiam v Bratislave dodnes nezaujali stanovisko najvyšší ústavní činitelia. Čím dlhšie budú mlčať, tým horšie pre krajinu. Táto kauza sa už dávno vyliala z futbalového ihriska a nabrala výrazné politické vyhrotenie, ktoré môže sakramentsky pichať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
