reforiem a zoznámenie sa so situáciou v rezortoch. Je to len neformálne pravidlo, ale dodržiava sa aj v zahraničí. Moratórium neznamená, že médiá nebudú informovať o počínaní novej vlády, ale mali by sa vyhnúť hodnoteniu a analýze.
Nová slovenská vláda sa však považuje za priamu pokračovateľku predchádzajúcej. S výnimkou ANO ju tvoria strany, ktoré boli súčasťou bývalej vládnej koalície.
Aj to viedlo prezidenta Rudolfa Schustera k názoru, že v tomto prípade asi sto dňové moratórium nebude potrebné. Podľa Schusterovho hovorcu Jána Füleho chcel prezident "odľahčene povedať, že tá vláda je kompetentná a nič jej nebráni, aby pracovala bez ďalších prieťahov".
Politológ Miroslav Kusý je presvedčený, že inštitút sto dní má byť dodržaný. "Je jedno, že je tam nejaká kontinuita. Vláda je tým samozrejme zvýhodnená, ale je to normálny demokratický úzus," povedal.
"Mám pocit, že médiá tejto vláde tých sto dní nedajú," myslí si politológ Grigorij Mesežnikov, ktorý považuje očakávania rýchlych reforiem za opodstatnené. Priestor na rozbehnutie by však mali podľa neho dostať aspoň tie rezorty, na ktorých sa menili ministri. Ako príklad použil ministerstvo sociálnych vecí, kam prichádza ako úplne nový minister Ľudovít Kaník.
Túto možnosť v prípade nových členov vlády pripúšťa aj podpredseda opozičného HZDS Sergej Kozlík. Moratórium považuje za potrebné pre prácu parlamentu, ale u exekutívy ho neuznáva, lebo "za sto dní môže vláda narobiť kopu chýb a hlúpostí".
"Nemyslím si, že vláda je až tak kontinuálna, aby sa tých sto dní pokoja úplne ignorovalo," myslí si predseda ANO Pavol Rusko. "Mohlo by to byť tak 50 dní," povedal. "A netýka sa to len zástupcov vo vláde, ale aj v parlamente."
Autor: rp
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
