všeobecnom súde sa bývalý vysokoškolský učiteľ Prešovskej univerzity domáhal náhrady ušlej mzdy za neplatnú výpoveď, ktorú mu zamestnávateľ dal v roku 1991.
Profesor Jurčo, ktorého špecializáciou je slovenský jazyk a literatúra, pôsobil začiatkom deväťdesiatych rokov na vtedajšej prešovskej Pedagogickej fakulte UPJŠ. V porevolučnom období dostávali viacerí vysokoškolskí učitelia, na základe rozhodnutí študentských rád, výpovede z pracovného pomeru. Jurčo sa obrátil na súd a ten uznal, že subjektívna nespokojnosť s osobou vyučujúceho nie je právnym dôvodom na rozviazanie pracovného pomeru.
Podobné výpovede riešili súdy na celom Slovensku, podľa právnej zástupkyne sťažovateľa Mariany Lürincovej na východnom Slovensku však trvali mimoriadne dlho. Osobne zastupovala piatich takýchto klientov, ktorí sa dočkali súdneho verdiktu až v roku 1998.
Jurčov prípad sa pred ÚS dostal v súvislosti s nadväzným súdnym konaním, v ktorom si uplatnil náhradu ušlej mzdy. Súd však uznal iba nárokovateľnú časť mzdy, teda tarifný plat, bez osobných ohodnotení a bez odmien. V tom čase nadtarifná časť mzdy tvorila asi 20 percent platu, čo v sťažovateľovom prípade predstavuje za celé obdobie asi 100-tisíc korún. Jurčo preto žiadal vypočítať nadtarifnú časť znalcom.
Sudkyňa OS, hoci rozhodla o určení súdneho znalca, tak viac ako rok neurobila a pojednávanie nevytýčila. Vzhľadom na fakt, že v Jurčovom prípade ÚS zistil nečinnosť súdu v súhrnnom období 23 mesiacov a predmetom konania na OS bola menšia časť náhrady mzdy, za dostatočné pokladal samotné autoritatívne deklarovanie porušenia práva. Preto sťažovateľovi ÚS nepriznal náhradu nemajetkovej ujmy vo forme finančného zadosťučinenia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
