vlastne dnes už nemecká) Škoda a ruský VAZ, výrobca vozidiel Lada. Na terajšom parížskom autosalóne - ten je otvorený do 13. októbra - majú však svoje zastúpenie ďalší dvaja východoeurópski výrobcovia automobilov - obidvaja dobre známi aj u nás. Jedným z nich je rumunská firma ARO, druhým ruská automobilka UAZ, ktorej terénne vozidlá používala v značnom počte armáda socialistického Československa a ktoré dnes slúžia v českej i slovenskej armáde.
Pod značkou UAZ sa skrýva Uľjanovský automobilový závod so sídlom v Uľjanovsku (toto mesto sa do roku 1924 nazývalo Simbirsk a svoj terajší názov má po svojom najznámejšom rodákovi - tí starší si ešte pamätajú, že je ním V.I.Lenin). Závod UAZ bol založený v roku 1941 a spočiatku vyrábal vozidlá, vyvinuté v iných sovietskych automobilkách. Koncom roka 1972 sa v UAZ začala výroba doteraz najúspešnejšieho typu UAZ 469, ktorý bol odvodený od populárneho "gazíka" (GAZ 69) a ktorý sa v modernizovanej podobe vyrába dodnes. V súčasnosti však firma UAZ vkladá najväčšie nádeje do svojho nového terénneho vozidla Simbir, ktoré je vystavené aj na parížskom autosalóne. Na konečnú montáž tohto vozidla a jeho predaj na vybrané západoeurópske trhy založila firma UAZ spoločný podnik s kedysi renomovanou talianskou automobilkou DeTomaso. Tento spoločný podnik, nesúci názov UAZ Europa, by už túto zimu mal začať v modenskom závode montovať vozidlá Simbir. Už v roku 2004 by však mala byť výroba presunutá do plánovaného závodu v Cutre (v juhotalianskej Kalábrii), v ktorom by sa v roku 2006 malo - podľa optimistických predpovedí - zmontovať už 10 000 vozidiel Simbir.
Simbir, ktorého prototyp bol predstavený už v roku 1993, je terénne vozidlo s päťmiestnou uzavretou karosériou a s pohonom všetkých kolies. Vozidloje postavené na skriňovom podvozku s rázvorom 2 400 mm a má tuhé obe nápravy. Predná náprava je odpružená vinutými pružinami, vzadu sú poleliptické pružiny. Vozidlo je dlhé 4 240 mm, široké 2 020 mm a vysoké 1 935 mm. Veľká svetlá výška podvozku (210 mm) poskytuje vozidlu dobrú priechodnosť v teréne. Simbir sa môže brodiť vodnými tokmi s výškou hladiny až 50 cm. Na pohon vozidla slúži moderný vznetový motor z produkcie spoločnosti IVECO. Ide o štvorvalcový 2,3-litrový motor, vystrojený štyrmi ventilmi na valec a vstrekovacím systémom common rail. Motor má najvyšší výkon 85 kW a jeho maximálny krútiaci moment je 270 Nm. Vozidlo je vystrojené päťstupňovou manuálnou prevodovkou a redukčnou prevodovkou, umožňujúcou pomalú jazdu v teréne. Podľa tlačovej správy spoločnosti UAZ Europe má Simbir podobné charakteristiky ako známy Land Rover Defender. Maximálna rýchlosť vozidla je 150 km/h, spotreba pri rýchlosti 80 km/h je okolo 10 l/100 km. Batožinový priestor v zadnej časti vozidla má objem 1 050 litrov, ale sklopením zadných sedadiel ho možno zväčšiť až na 3 000 litrov. Do predaja by sa rusko-taliansky Simbir mal dostať v roku 2003, a to najprv v Taliansku, Španielsku, Francúzsku, Grécku a Portugalsku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
