nacistami zriadeného židovského geta v Terezíne.
Teraz sa už spoločne pozrime na najnižší nominál, ktorým je jednokorunová poukážka. Lícna strana je šedozelená, rozmery 102x50mm. Ak si platidlo pozornejšie všimneme, vidíme nepotlačený kupón na ľavom okraji. Akosi nám to vnucuje dojem, že je na nepotlačenom kupóne umiestnená figurálna vodotlač. Náš predpoklad je nesprávny, poukážka je bez vodotlače. Na nepotlačenom kupóne si môžeme všimnúť sériové číslo, ktoré je tlačené hlavnou tlačou. Jednokorunová poukážka číslovač nemá, čo u táborových poukážok býva úplne bežné. Strana rubu je farebne ladená do zelena, nosným námetom je Mojžiš. Autorom návrhu je už pre nás známy Jindra Schmidt. Nie je žiadnou kuriozitou, že dátum 1.1.1943 je umiestnený na lícnej strane. Aj v prípade, ak hovoríme o táborovej poukážke, nesmieme zabudnúť na obdobie platnosti, ktorú stále uvádzame. Obiehala od roku 1943 do mája 1945.
Aký bol osud poukážok po ukončení platnosti? Tieto platidlá boli stiahnuté, neskôr boli pod úradným dozorom zo zdravotných dôvodov zničené. Zo svojich zásob banka rozpredávala zberateľom nepoužité Terezínske poukážky. Vďaka tomu sa zachovali dodnes v dostatočnom množstve, napriek tomu sú vyhľadávané a oceňované. Tým sa Terezín zapísal do dejín vývoja papierových peňazí na našom území.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
