Slovensko a ďalšie krajiny v prvých rokoch členstva.
Slovensko má však aj podľa nových výpočtov dostávať hneď od vstupu z rozpočtu viac peňazí ako bude doňho prispievať, takže nebude mať nárok na kompenzačné platby.
Proti tomu už dávnejšie vyjadrili námietky slovenskí predstavitelia. Nepáči sa im, že EÚ sa snaží "umelo" zvyšovať platby novým členom v prvom roku, čo by zdanlivo vylepšilo ich rozpočtovú situáciu a znížilo nárok na kompenzácie. V predchádzajúcom návrhu počítalo Dánsko s poskytnutím 16-percentnej zálohovej platby pre nových členov zo štrukturálnych fondov, pričom platná legislatíva EÚ hovorí len o siedmich percentách. Okrem toho navrhovalo vyplatiť novým členom už v prvom roku štyri percentá z priemerných ročných finančných prísľubov na roky 2004-06 zo štrukturálnych fondov a kohézneho fondu už v prvom roku.
Teraz Dánsko znížilo túto sumu na tri percentá, čím sa mierne znížili platby v prvom roku. Slovensko by tak malo v prvom roku členstva 2004 dostať od EÚ 417 miliónov eúr, zatiaľ čo podľa minulého návrhu to bolo 423 miliónov. Zaplatiť do rozpočtu by SR mala 287 miliónov a čistá rozpočtová bilancia by tak bola 130 miliónov eúr (podľa minulého návrhu 136 miliónov). Rok pred vstupom do únie - v roku 2003 - bude Slovensku z predvstupovej pomoci patriť 123 miliónov eúr. V prvom roku členstva v EÚ získa teda SR o sedem miliónov eúr viac ako pred vstupom.
Znamená to, že nebude mať nárok na rozpočtové kompenzácie. Tie navrhuje Dánsko poskytnúť len krajinám, ktoré budú na tom po vstupe finančne horšie ako pred vstupom. Týka sa to Českej republiky, Slovinska, Malty, Cypru a Maďarska.
V druhom roku členstva má Slovensko získať 533 a zaplatiť 291 miliónov eúr. Pozitívna bilancia tak dosiahne 241 miliónov, čo bude o 118 miliónov eúr viac ako pred vstupom. V roku 2006 dostane SR 671, zaplatí 302 a skončí s bilanciou 369 miliónov eúr. To bude už o 246 miliónov eúr viac ako pred vstupom do EÚ.
Problémom však je, že väčšina peňazí bude z tzv. štrukturálnych akcií. Pre ich čerpanie je nevyhnutné vytvoriť dobré projekty a vybudovať kvalitné a efektívne inštitúcie. Slovensko by preto zo začiatku uprednostnilo radšej menej prostriedkov zo štrukturálnych fondov a vyššie kompenzácie, ktorých čerpanie je jednoduchšie.
Novým dánskym návrhom sa tento týždeň zaoberajú veľvyslanci členských štátov EÚ. Na budúci týždeň v utorok budú o rozpočtových otázkach rokovať v Luxemburgu ministri zahraničia a vo štvrtok a piatok (24. - 25. októbra) na summite v Bruseli by mali lídri pätnástky schváliť definitívne spoločné stanovisko EÚ k tejto otázke. To chcú 28. októbra predložiť na minisummite v Kodani lídrom kandidátskych krajín.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.