uprostred v bielom) nevie, čo je to v stretnutí prepotený dres. Niežeby sa mu už nechcelo zrážať sa so súpermi, ale nemôže. Radosť z toho, že po sezóne sa dohodol na ročnom dvojcestnom kontrakte s opciou s tímom NHL Minnesota Wild, mu skalilo poznanie, že je vlastne stále nemohúci na to, aby bol platným hráčom v zámorí a vôbec kdekoľvek inde. Ako to v živote býva, nadšenie je neraz vykúpené bolesťou sklamaním. Rasťovi sa konečne síce splnila túžba dostať sa do najprestížnejšej ligy na svete, ale čo z toho, keď ju stále len sleduje obďaleč ako divák. Navyše nevie, ako dlho to ešte takto bude.

Aj preto, že nie je zdravotne fit, vrátil sa skraja novej sezóny na Slovensko. Viniť za všetko môže svoje rameno, ktoré sa nie a nie umúdriť. Pravda, ak by sa daktoré veci v nedávnej minulosti nezanedbali, mohlo byť všetko inak. "Teraz platí to, že som mesiac doma a potom sa uvidí," komentoval najprv svoju situáciu pracovitý a húževnatý stredný útočník. Dosiaľ rehabilitoval v zámorí a bude v tom pokračovať aj u nás. Chodí na kontroly a objavuje sa i na ľade. "Nemôžem mať iba fyzický kontakt. Je to podobné, ako v letnej príprave, ktorá sa pre mňa vlastne iba teraz začala. Stačí mi denne tri štvrte hodiny byť v činnosti. Mám svoje zaužívané veci, pohrávam sa s pukom, iba streľba mi robí ešte ťažkosti, rameno nemám také pevné. Ak bude zocelenejšie, potom si už trúfnem na záťaž." Pred rokom na začiatku sezóny v auguste, keď účinkoval vo švédskom HV 71 Jönköping, sa mu prihodilo zranenie, ale klubový lekár mu naznačil, že to nie je nič vážne a ide iba po povrchové šrámy. Bral tabletky proti bolesti a celý ročník odohral. Po svetovom šampionáte (začiatkom júna) mu ten istý lekár rameno operoval, ale pomýlil sa. Jeho diagnóza nebola správna. "Po dvoch mesiacoch ma to stále bolelo, tak som išiel na zákrok znovu v Bratislave k doktorom Luptákovi a Jančovičovi. Zistili, že som mal odtrhnuté rameno, vnútri mi to zošívali, dali mi na boľavé miesto skoby, aby to prichytili. Prvé tri týždne som mal ruku fixovanú, potom som meral každý deň cestu do Bratislavy, aby som to rozhýbaval." Prípravu na suchu teda nemohol absolvovať, posilňoval len nohy. Teraz pomaličky do cvičení zapája aj ostatné partie tela. Po takomto zákroku trvá liečba tri až šesť mesiacov, až potom môže hrať hokej. Minimálne ešte teda jeden mesiac bude teda mimo hry. Po príchode do kempu Minnesoty išiel na prehliadku a tamojší doktor mu naznačil, že ešte 4-6 týždňov tomu treba nechať pokoj, ale neskôr ešte pridal rovnaké obdobie. "Klub mi zastavil výplatu počas obdobia liečby. Má na to právo, lebo sa mi to stalo vo Švédsku, v Minnesote o tom nevedeli. Ja som si tiež myslel, že to nebude také hrozné, lebo som sa spoľahol na prvotné vyjadrenie švédskeho doktora. Preto som činovníkom nehovoril, že som zranený. Nemal som pocit, že ich zavádzam, bola to dohoda medzi mnou a agentom pred podpisom kontraktu, že o tom netreba hovoriť. Ani vo sne mi nezišlo na um, že sa to tak skomplikuje."

Fyzicky teda Rasťo bol v Minnesote, ale pripadalo mu to ako lízanie medzu cez sklo. Atmosféru hokeja si nevychutnal. Preto sa už nesmierne teší na to, že o nejaký čas bude k dispozícii. "Dohodol som sa s predstaviteľmi Wild, že po návrate a ďalšej lekárskej prehliadke pôjdem sa rozohrať na päť zápasov do Houstonu na farmu. Či to tak naozaj bude, to je už na manažmente Minnesoty. Dúfam len, že to nebude päťdesiat stretnutí vo farmárskom celku." Predtým, než odletel prvý raz do Ameriky, tento 25-ročný dubnický rodák naznačil, že by sa chcel presadiť v silnej konkurencii centrov. Zmenil názor? "Neviem to posúdiť, lebo som ešte nehral, bude záležať na koučovi, ako sa rozhodne. Všetko je tam biznis, po vyliečení sa ukáže, či dostanem šancu." V súčasnosti je zranený tiež Darby Hendrickson, kapitán z uplynulej sezóny, ktorý má trieštivú zlomeninu ruky. Teda ďalší center je na tri mesiace odstavený, a nebyť toho, že slovenský legionár tiež maródi, možno by už zapadol do základnej zostavy. Inak, klub dal Pavlikovského na listinu nechránených hráčov, ale nijaký iný tím nevyužil jeho služby. "Som rád, že som zostal, lebo tu vidím najreálnejšiu možnosť pravidelnejšie pôsobiť na scéne. Bude to podmienené aj stavom v kádri."

Zatiaľ Rasťovi radosť robilo aspoň to, že býval s Ľubom Sekerášom v jednom dome, Marián Gáborík zase bol vedno so svojou americkou priateľkou, ale títo borci mu neskutočne pomáhali. "Bolo mi s nimi fajn, predsa tu len majú zázemie. Pokiaľ ide o Minnesotu zloženú z dvoch miest Minneapolisu a St. Paul, je to také typické americké veľkomesto. Páči sa mi hlavne to, že je tam veľa zelene a jazier. Pripomína mi to trochu aj Švédsko: Potešil ma aj dobrý štart Wild, videl som štyri zápasy. V príprave ako jediný tím neprehrali ani v jednom dueli a v NHL tiež vynikajúco začali. Už aby som sa pridal k chlapcom," dodal Rasťo Pavlikovský. Ten nie je v zámorskom hokeji žiadnym zelenáčom, lebo pred šiestimi rokmi hral medzi juniormi Sault Ste. Marie (OHL). Potom tri sezóny strávil v nižších súťažiach IHL a AHL v celkoch Las Vegas, Utah, Cincinnati, Grand Rapids a Philadelphia. Neskôr sa vrátil do Európy, účinkoval najprv v Jokerite Helsinki a naposledy vo švédskom HV 71.