pocity úplnej slobody a šťastia. A to stojí za to," napísal začiatkom tridsiatych rokov minulého storočia horolezec, spisovateľ a tramp Otakar Batlička. Týmito slovami popísal túžbu, ktorá neustále poháňa dobrodruhov. Podobné pocity pravidelne "prenasledujú" i českého horolezca Radka Jaroša.
Má na svojom konte niekoľko himalájskych osmitisícoviek. "Je to trochu nepochopiteľné a veľmi ťažko sa o tom hovorí. Myslím, že ide o niečo, čo sa ani nedá vysvetliť. Mnohokrát si po náročnej expedícii hovorím, že znovu už nie. Potom sa ale vo mne zasa ozve niečo, čomu jednoducho nemôžem odolať. Začnem baliť batoh a za pár dní už zasa visím na lane," zveril sa Jaroš.
Radek patrí medzi skúsených horolezcov a neraz vo veľhorách zažil krízové okamihy. Nepatrí ale medzi športovcov, ktorí sa hrajú na supermanov. Priznáva, že ho často "na lane" prenasledovali temné myšlienky.
"Zažil som mnohokrát skutočný strach o život. Väčšinou ma tento pocit prenasledoval na veľkých expedíciách kvôli podmienkam, ktoré tam panovali. Ohrozovali nás lavíny, víchrice a ako pasca na nás číhali trhliny. Vtedy som sa skutočne bál," zaspomínal horolezec.
Jeden z vôbec najpozoruhodnejších okamihov prežíval Jaroš v tomto roku. Ako druhý Čech zdolal v Himalájach bez použitia kyslíkového prístroja legendárnu Kangchenjungu (8 586 m). Mimochodom, v roku 1981 na ňu vyliezli aj slovenskí horolezci Jozef Psotka a Ľudovít Záhoranský. Dostal sa tak do samej predsiene nepálskych bohov.
Tajomná hora má na svojom konte život slávnej poľskej horolezkyne Wandy Rutkiewiczovej, ktorá tu bez stopy zmizla v roku 1992. O tri roky neskôr tu zahynuli horolezci Benoit Chamoux a Pierre Royer. "Myslím, že som sa tam stretol s himalájskym bohom. Som neveriaci, ale niečo na tom je. Máme k tej hore veľký rešpekt a ostali sme stáť pred jej samotným vrcholom. Podľa dohody s nepálskymi úradmi tam totiž ľudská noha nesmie," usmial sa Jaroš.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
