život minimálne 50 miliónov ľudí, materiálne škody sa ani nedajú vyčísliť. Osud obyvateľov podrobených krajín mali v rukách nemecké beštie, slepo poslúchajúce príkazy Adolfa Hitlera.
Celý svet sa zmenil v jedno obrovské bojisko, no vďaka nesmiernemu úsiliu spojencov zachrániť modrú planétu pred nadvládou Tretej ríše, sa napokon podarilo zmariť zvrátené nemecké plány vyhubenia všetkých "nečistých" národov. V prvých rokoch vojny dosahoval Hitler jeden úspech za druhým, no počas zimy 1942/43 sa začala karta obracať. Mohutná ofenzíva pri ruskom Stalingrade mala podľa fuhrerových predpokladov vyvrcholiť obsadením kaukazských ropných polí, no skončila sa katastrofálnou porážkou.
Koncom decembra 1940 začalo Nemecko s prípravami na útok proti Sovietskemu zväzu. Operácia Barbarossa nazvaná podľa Hitlerovho obľúbeného cisára z 12. storočia nemala trvať viac ako tri mesiace a Nemci do nej plánovali nasadiť tri milióny vojakov, 3 400 tankov a 3 000 lietadiel. Hoci Stalinovi špióni vysielali do Moskvy správy o možnom napadnutí ZSSR, "veľký Jozef" tieto informácie ignoroval, ba dokonca dával popravovať tých, ktorí ich rozširovali. Až keď sa 22. júna 1941 začali kolóny nemeckých tankov rútiť šírymi pláňami Ukrajiny, pochopil Stalin, že zmluvu s Nemeckom o neútočení môže pokojne roztrhať.
Hitlerova ofenzíva prebiehala troma smermi na sever, s cieľom dobyť prímorský Leningrad, stredom na hlavné mesto Moskvu a na juh, popri rieke Don až na bohaté kaukazské ložiská ropy. Hoci mal fuhrer všetky tromfy v rukách, nepodarilo sa mu ovládnuť ani jeden zo strategických bodov. Proti nemu stál totiž okrem odhodlanej červenej armády i neporaziteľný "generál Mráz"...
Na sklonku septembra 1942 sa nemecká šiesta armáda pod vedením generála Friedricha Paulusa, podporovaná štvrtou tankovou armádou, ktorej velil Hermann Hoth, dostala až k brehom Volgy. Pred nimi sa rozprestieralo mesto Stalingrad, ktoré malo pre Rusov veľký význam. Hoci Nemci prelomili obranné postavenie, ak chceli postupovať ďalej, museli ho celé obsadiť, alebo aj s obrancami zrovnať so zemou. Hitler dal svojim generálom jasný príkaz - Stalingrad musí patriť Nemcom za každú cenu. Lietadlá luftwaffe zbombardovali kedysi veľké priemyselné centrum za niekoľko dní na hromadu trosiek zahalenú štipľavým dymom. Väčšina obyvateľov našla smrť v horiacich sutinách, a tí čo prežili, utekali kade ľahšie.
Stalin však nemienil vydať mesto, ktoré navyše nieslo jeho meno, do rúk agresora len tak. Na jeho obranu nasadil 62. armádu pod vedením Vasilija Čujkova, ktorá sa ale počtom vojakov a tankov nemohla nemeckým silám rovnať. V bitke používali Rusi okrem pušiek a samopalov všetko, čo našli v rozbombardovaných domoch a na uliciach dokonca i nabrúsené lopaty na boj zblízka, zápalné handry či kamene. Hothove tanky boli zakrátko vyradené z boja, pretože nemohli prechádzať cez ulice, kompletne zatarasené zrúcaninami a horiacimi troskami. Rusi tu pre istotu aj tak nakládli míny a vytvorili akési provizórne zákopy a bunkre, takže ak sa sem nejaký tank predsa len dostal, stal sa pre nich ľahkým terčom.
Červená armáda používala v sutinách Stalingradu partizánsky spôsob boja, malé skupinky vojakov bojovali s nepriateľom doslova o každú budovu, miestnosť či akékoľvek výhodnejšie postavenie. Nemcom takáto taktika absolútne nevyhovovala. Koncom novembra na nich navyše zaútočil ruský spojenec, "generál Mráz". Teplota klesla na mínus štyridsať stupňov a všetko zamrzlo motory tankov, delá i guľomety. Hitlerovci nedostali ani teplé kabáty a vysokú obuv a tak choroby a omrzliny kosili jedného vojaka za druhým. Mnohým amputovali končatiny, jednému nešťastníkovi dokonca krysy v noci úplne ohlodali necitlivé chodidlá.
Paulus okamžite informoval Hitlera o neradostnej situácii, no ten mu zakázal kapitulovať a sľúbil, že bude armádu zásobovať letecky. Rusi však zostrelili 500 lietadiel luftwaffe a ani plán s dovezením zásob na tankoch nevyšiel, kvôli zataraseným cestám zastali obrnené vozidlá päťdesiat kilometrov pred Stalingradom. Zdecimované Paulusove vojsko tak bolo odsúdené samo na seba. Hitlerov sen o dobytí Stalinovho mesta sa začal pomaly ale isto rozplývať...
Červená armáda obkľúčila Nemcov zo všetkých strán a tí už vedeli čo ich čaká, smrť, alebo pobyt v niektorom z mnohých sibírskych gulagov. Jeden z Paulusových mužov takto vykreslil Stalingrad tesne pred kapituláciou: "Bože, toto je príšerné miesto. Aj zvieratá z tohto ľadového pekla utekajú, psy skáču do Volgy a zúfalo sa snažia preplávať na druhý breh. Ulice sú posiate rozkladajúcimi sa mŕtvolami a kyslým pachom beznádeje."
Tridsiateho prvého januára sa Paulus rozhodol kapitulovať aj bez fuhrerovho zvolenia. Nemci v krvavej bitke stratili 147 000 mužov, 90 000 ich Rusi zajali a deportovali do pracovných táborov. Hitler sa týmto neúspechom nedal odradiť a snažil sa to Stalinovi vrátiť v tankovej bitke pri Kursku, no neuspel. Mýtus o neporaziteľnosti Tretej ríše tak definitívne padol...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
