najnavštevovanejších objektov. Predtým sa cestovnému ruchu a starostlivosti o pamiatky venovala minimálna pozornosť. Krajina s teplým morom, krásnymi ale divokými horami, jaskyňami, úrodnými nížinami ale aj rozsiahlymi polopúšťami a púšťami, má určite pred sebou turistickú budúcnosť. Bohatá história a pamiatky siahajúce do najstarších dôb, najmä v úrodnej prímorskej rovine širokej približne 15 kilometrov, atraktívnosť Sýrie len zväčšuje.
Prehliadku treba začať na severe pobrežia v oblasti mesta Latakia. V samotnom starom meste sú antické pamiatky, stĺpy z bývalej kolonády a víťazný oblúk Septima Severa. Bez sprievodcu tieto pamiatky nájdete veľmi ťažko. Naša snaha dostať sa k nim s karavanom stroskotala. Auto sme nechali v strede mesta. Po dlhom vypytovaní sa na historické objekty o ktorých nikto nemal ani tušenie, dokonca nás presviedčali, že tu neexistujú, našiel sa človek, ktorý vedľa nich býval. Po krivolakých úzkych uličkách nás k nim doviedol. Víťazný oblúk sme zazreli zďaleka. Večer vynikal vo svetle reflektorov v blízkosti rušnej cesty a novostavieb.
Ráno sme sa už uberali okolo mora po celkom dobrej ceste 18 kilometrov smerom na sever k pobrežnému kráľovstvu a obchodnému centru, ktoré začalo vznikať v 5. tisícročí pr. n. l. Zmieňujú sa o ňom najstaršie písomné dokumenty ľudstva. Kráľovstvo Ugarit, ktoré dnešnému návštevníkovu poskytuje už len pohľad na rozsiahle ruiny, bolo objavené v roku 1928. Vstup do areálu ruín a neveľkého múzea je za poplatok 350 Sk s možnosťou fotografovania a filmovania. Objavenie prvej abecedy na svete, pozostávajúcej z 29 znakov, pravdepodobne z 15. 14. storočia pr. n. l., je to najcennejšie, čo sa tu našlo. V 16. 12. storočí pr. n. l. bolo mesto Ugarit pod vplyvom Egypťanov a Chetitov. Ugaritské písmo je najväčšou vývinovou fázou klinového písma. Je alfabetické (abecedne usporiadané). Ugaritská literatúra má neoceniteľný význam pre objasnenie biblických textov Starého zákona. Nielen z hľadiska jazykovedného, ale predovšetkým z hľadiska histórie izraelského náboženstva v porovnaní s inými náboženstvami. Tento nález sa dá len ťažko porovnať s krabičkami na masti zo slonovej kosti alebo "slzníkmi" z drahých kovov, ktoré tu našli vo väčšom množstve. Abeceda sa plavbami ugaritského kráľovstva a neskôr Feničanov rozšírila do všetkých krajín vtedajšieho civilizovaného sveta. Ugariťania po sebe zanechali nielen náboženské, ale aj ekonomické a právnické spisy, krásne poémy a mýty. K zániku kráľovstva prispeli vtedajšie "morské národy", o čom svedčia aj texty vypaľované v peciach tesne pred vyplienením Ugaritu.
Cesta na juh smerom na Tartus umožňuje v horúčavách (sú tu prevažnú časť roka) zastaviť sa podľa vlastného výberu na málo obsadených alebo skôr prázdnych plážach. Voda Stredozemného mora aj v neskorú jeseň bola príjemne teplá. Hrad, ktorý vedľa cesty nad mestom Bánijas vo výške 500 metrov nad morom sčasti zahaľovala ranná hmla, pozostáva zo 14 nádvorí a mohol pojať 1 000 osôb aj so zásobami na päť rokov. V roku 1285 po bitke s moslimami, museli križiaci opustiť hrad a zároveň aj sýrske brehy. So vstupom do Tartusu dáva mesto turistovi vedieť, že je v druhom najväčšom prístavnom meste krajiny. Kolóny čakajúcich naložených kamiónov na prístupových cestách okolo prístavu nám sťažovali vstup do preplnených ulíc centra. Mesto v druhom tisícročí pr. n. l. založili fénickí rybári a obchodníci z neďalekého ostrova Arwad. K pamätihodnostiam prímorského mesta patrí gotická katedrála Notre-Dame-de Tortose z 12. až 13. storočia dnes múzeum. Po križiakoch ostala dvojitá stena, priekopa a veža, ktorá bola prebudovaná na mešitu. Pozostatky sídla rytierskeho rádu, založeného v roku 1119 k ochrane pútnikov putujúcich do Palestíny. Aj odtiaľ v 13. storočí križiaci ušli pred presilou moslimov podzemným tunelom na pobrežie a loďou na ostrov Arwad a neskôr na Cyprus. Arwad bol už v 14. storočí pr. n. l. mocným kráľovstvom s dobrými moreplavcami, obchodníkmi a udatnými bojovníkmi. Skalný ostrov má rozlohu asi 800 x 500 m a cez 10 tisíc obyvateľov. Uprostred domov sa zachovali trosky starých opevnení z fénickej doby. Cesta z pevniny na ostrov motorovým člnom trvá asi 30 minút.
Na pevnine oproti Arwadu, 11 kilometrov smerom na juh od Tartusu, leží Amrit. Staré fénické mesto, ktorého trosky sú roztrúsené po pobrežnej nížine na ploche niekoľkých kilometrov. Dominantou areálu je neveľký pahorok s dvoma kamennými 10-metrovými trojstupňovými homoľami, ktoré miestni nazývajú "magazil" vretená. Homole sú aj dobrým orientačným bodom v rozsiahlom areáli zarastenom suchou trávou a bodľačím. Vchod, ktorý sme len ťažko našli, je súčasťou ovocinárskej farmy. Starší pán, ktorý sa nás ujal, bol ochotný za bakšiš nás aj sprevádzať. Jeho ponuku aj s baterkou, ktorá je tam potrebná, sme odmietli. Baterku sme mali svoju, ba aj palicu proti nepríjemným plazom. Hoci upravená cestička k týmto pamiatkam nevedie, dá sa tam ľahko dostať. Jedna z týchto homolí má hranatý podstavec, druhá kruhový, zdobený štyrmi plastikami zvierat, podobajúcimi sa levom. Pod homoľami sú hrobky a práve tu som potreboval baterku. Pri osvetlení bolo vidieť vo vnútri akurát prázdne výklenky, v ktorých mohli byť niekedy posvätné predmety alebo aj sochy. Tieto hrobky, ako aj ďalšie v ich blízkosti, patrili bohatým rodinám Amritu a panovníkom ostrova Arwad. Necelé dva kilometre severne stojí chrám vytesaný do skaly. Na jeho veľkosť poukazuje zachovalá podlaha a loď s rozmermi 48 x 55 metrov spolu s mohutným kamenným podstavcom pre obetný oltár a sochu boha. Podľa archeológov bol chrám zasvätený bohovi Bálovi. Asi 200 m od vchodu do chrámu je starobylý štadión pre 11 000 divákov. Usudzuje sa, že všetky stavby v Amrite vznikli okolo roku 1500 pr. n. l. a že vzťah medzi náboženstvom a športom, známy u Grékov z olympijských hier, existoval už skôr, vo Fenícii.
Prechádzame miestami, kde už pred tri a pol tisíc rokmi Féničania pestovali datle, olivy, hrozno, opracovávali drevo na domy a lode a venovali sa výrobe látok, farbiarstvu a výrobe skla. Vítali aj karavány z Malej Ázie dovážajúce parfémy, kadidlá, korenie, striebro, olovo a obchodovali po Stredozemnom mori s vínom, sušenými rybami a olivovým olejom. Všetky kultúrne pamiatky, ale aj sprostredkovanie technologických postupov a vynálezov nasvedčujú, že prímorská oblasť Sýrie bola domovom najstaršieho kultúrneho národa sveta.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
