Teoretická šanca stále žije.
Táto optimistická veta sprevádza púť našich futbalistov všetkými kvalifikáciami od vzniku samostatnej republiky. Prebiehajúci piaty pokus, tretí na Majstrovstvá Európy, nepriniesol nič nové. Alebo sme mali smolu (ako v sobotu s Anglickom, v predchádzajúcich kvalifikáciách s Juhosláviou i Španielskom), alebo sme sklamali (ako predtým v Turecku, či ešte skôr v súbojoch s Rumunskom, Portugalskom a najmä Azerbajdžanom). Kým opadne eufória z toho, že sme pred týždňom 60 minút viedli so štvrťfinalistom MS, žiada sa stroho skonštatovať:
Naši opäť nezvládli zápas roka.
Škoda, povzdychol by si nadšenec guľatého čuda, lebo na našich trávnikoch sa bojovalo a bojuje čestne a úprimne. Na našich trávnikoch a tobôž nie v zákulisí, sa nehandluje s výsledkami a výkonmi ako na konskom trhu. Na našich trávnikoch vďaka systematickej práci klubov pred očami vyrastajú desiatky mladých talentov, o ktoré sa ruvú ekonomicky najsilnejšie kluby futbalovo vyspelej Európy. Škoda, lebo...
Bár aj chodí na zápasy stále menej ľudí, manažéri od hladu nekapú. Bár aj nieto vo futbale peňazí, na úplatky jesto stále dosť. Bár aj mizne futbalová krása z našich ihrísk, Slovensko sa stáva lídrom medzi trpaslíkmi.
Ak nerátame exkluzívny prejav rasizmu a neschopnosti vedenia SFZ ho okamžite nekompromisne odsúdiť (aj priamo na štadióne), 'zápas roka' (v slovenskom futbale je to už sprofanovaný termín) s Anglickom nepriniesol nič nové a prevratné. Iba sa čosi opäť posunulo v našich vnútorných kritériách na Slovensku.
My už chválime aj elementárnu bojovnosť našich futbalistov a radujeme sa z prehier.
Čo na to zlatí chlapci z Belehradu a Moskvy, či bronzoví z Ríma? S nostalgiou dnes spomínajú, ako porážali favoritov, ako sme tretie miesto z Majstrovstiev Európy 1980 brali, hm, s nevôľou. Nepáčila sa nám hra, našej útočnej povahe neštimoval defenzívny 'zanďour', ako ho trefne pomenovali západní bratia.
Kdeže lanské snehy sú.
Keď to takto pôjde ďalej, dočkáme sa možno v dohľadnom čase titulku Slovensko opäť potrápilo favorita, Malta vyhrala so šťastím. A Starý bard Karhan, čoby čerstvý päťdesiatnik, si v pozápasovom posedení pri čajíčku povzdychne, že on si veru eše pamätá, ako sme doma v nezabudnuteľnom stretnutí žmýkali Angličanov.
Keď to takto pôjde ďalej.
Keď to takto pôjde ďalej, keď budeme podvádzať, korumpovať a klamať už od žiackych družstiev, keď sa uspokojíme s málom a vychválime nevyhnutné.
Vari by to potom mohlo dopadnúť aj inak?
Autor: Peter B. DOKTOR
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
