v roku 1404 a 1521. Renesančné domy zase poškodili požiare r. 1575, 1633 i 1666 a dielo dokonali ohne v r. 1779 a 1787, ktoré sa bezprostredne týkali časti zvanej "Prohlgassen" námestia, ktoré sa zo západnej strany pripájalo k radnici. Žili tu bohatí Kežmarčania, ktorí sa radi vystatovali o tom svedčí aj územné nárečové pomenovanie námestia od niekdajšej Novej brány (v blízkosti dnešnej sporiteľne) až po radnicu Prohlgassen Ulica chvastúňov. 19. stor. sa táto časť námestia zmenila na obchodné centrum. Po poslednom veľkom požiari r. 1922, po ktorom sa námestie "zmodernizovalo", sa mnohé domy prebudovali, zlúčili a nadstavali.
Zaujímavosťou kežmarského hlavného námestia je to, že nieslo mená rôznych režimov raz patrilo Ľudovítovi Kossuthovi, inokedy Masarykovi, Andrejovi Hlinkovi, Sovietskej armáde i Alexandrovi Dubčekovi, kým sa vrátilo k názvu Hlavné námestie.
Na fotografiách je zobrazený začiatok Hlavného námestia číslo 14 - 34, na prelome 19. - 20. storočia a dnes.
Autor: NOra
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
