pozrieť starší film. Stále viac sa v našich príbytkoch objavujú aj osobné počítače, ktoré využívame na prácu i na zábavu pri počítačových hrách. Všetky tieto zariadenia vyžadujú prenosné médium, uchovávajúce zvukový alebo obrazový záznam. Majú rôznu podobu - od dnes už nemodernej magnetofónovej kazety cez videokazety k digitálnym kompaktným diskom. Líšia sa svojou veľkosťou, výkonom i kvalitou záznamu, ale jedno majú určite spoločné. Skôr či neskôr sa nahromadia a treba riešiť ich uloženie.
Pri stojane je najdôležitejším prvkom kostra, presnejšie spôsob uchytenia a fixovania kaziet. Hovoríme o kazetách, ale myslíme tým, samozrejme, všetky spomenuté záznamové médiá vo všeobecnosti. Máme na výber viacero riešení, ktoré závisia od použitého materiálu, o niektorých sme sa zmienili pred týždňom. Venovali sme sa klasickému drevu, pričom sme nevyčerpali všetky možnosti. Dnes prejdeme na iný materiál, aj keď riešenie kostry bude podobné. Je to kombinácia kovu a plastu, presnejšie drôtov a plastových rúrok.
Netradičným v tomto prípade je zdroj, odkiaľ materiál získame. Drôt je vhodný tzv. zvárací, určený na zváranie plameňom. Je rovný, dostať ho v rôznych hrúbkach v kusoch po jednom metri. V predošlých návodoch sme ho viackrát použili. Pre naše potreby pri stavbe kostry stojana bude vyhovovať priemer 3,2 mm.
Plastové rúrky získame v predajni pre vodoinštalatérov. V súčasnosti získavajú obľubu rúrky z tvrdého plastu na rozvod vody a k nim dokúpime aj plastové fitingy téčka a kolienka. Vyhovujúci bude polcólový priemer, typ rúrok na studenú vodu (na teplú sú tenšie). Rúrky sa dobre režú a dajú sa spájať do rôznych kombinácií.
Drôty rozdelíme na štvrtiny, čím získame 25-centimetrové kusy. Tie zohneme v strede do ostrého uhla (asi 50°), čím získame véčka. Do dvoch rovnako dlhých rúrok navŕtame otvory s priemerom zhodným s hrúbkou drôtu. Otvory budú v jednej línii pod sebou vo vzdialenostiach 13 14 mm. Véčka zasúvame do otvorov v obidvoch rúrkach v rovnakej výške (obr. 1). Aby sa nevysúvali, pred zasunutím navlečieme na konce drôtov maličké kovové podložky a kvapkou sekundového lepidla ich zafixujeme na rúrky. Vzdialenosť rúrok od seba je asi 10 cm. Takúto konštrukciu môžeme použiť aj naležato, ak ju chceme vo zvislej polohe, podľa obr. 2 môžeme z kolienok a téčiek zhotoviť konštrukciu, ktorá bude tvoriť podstavec a hornú priečku.
Druhým typom konštrukcie z toho istého materiálu bude tiež systém véčiek zasunutých do dvoch rúrok, uhol ramien véčka však bude väčší (asi 70°), vzdialenosť rúrok od seba je 13 cm. Kazeta s cédečkom sa totiž do konštrukcie bude zasúvať medzi rúrky z opačnej strany. V takom prípade potrebujeme na ohybe drôtov zarážku, aby kazety nevypadávali na druhú stranu. Môžeme použiť tretiu rúrku, do ktorej urobíme zárezy pre vrcholy véčiek. Na obr. 3 vidíme pohľad na takúto konštrukciu, obr. 4 zase znázorňuje tú istú situáciu zboku. Na podstavec a horný kryt môžeme použiť trojuholníkové alebo obdĺžnikové doštičky z dreva, plastu alebo plechu. Tento spôsob riešenia je výhodnejší pre voľne stojace konštrukcie, pretože kazety nevybiehajú do strán, čo sa môže pri manipulácii so stojanom stať v predošlom prípade.
Rozmery, ktoré sme tu uviedli, platia pre obaly kompaktných diskov, v prípade MG kaziet a videokaziet si ich prispôsobíme podľa veľkosti ich obalov.
Rôznym kombinovaním uvedených systémov vrátane tých z dreva, o ktorých sme písali pred týždňom, sa dajú vytvárať ďalšie zaujímavé a originálne konštrukcie, navyše ich môžete obložiť plášťom z rôznych materiálov, natrieť farbou a pod.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
