zohranosť kapely. Tá si na konto nedávno pripísala ďalší štúdiový zásek, štýlovo otitulovaný v latinčine. Zdá sa mi, že Ecclesia Peccatum sa dá preložiť ako "cirkev hriech". S názvom viac ako dobre korešponduje celkom vydarený, do červena ladený obal s výjavmi z náboženských vojen vo Francúzsku v 16.storočí, inkvizičnej tortúry a Boschovho pekla. "Premúdrelý pisálek" tu, a takisto v textoch, už iste našiel klišé, ale čo takto hovoriť skôr o koncepte? Iba ak by klišé boli aj učebnice dejepisu, historické romány, dokumenty...
Textová zložka je v originále napísaná na bežné SK pomery vcelku znesiteľnou angličtinou s občasnými latinskými a francúzskymi vsuvkami na dokreslenie atmosféry. Ak človek pozdravuje manželku, skôr wife ako woman a "cover by Accept" možno chápať tak, že Udo a spol. sa vrhli na niečo od Pyopoesy... Ten zvyšok bude o tom, že v gramatike je ešte čo vybrusovať. Treba si tiež dávať pozor na presný význam niektorých slov. V textovej prílohe nechýbajú slovenské preklady, takže aj typický slovenský fanúšik má šancu zistiť, o čo ide.
Tak a konečne k hudbe za seba môžem povedať, že toto CD bude v mojej zbierke niečím viac ako len bežným lapačom prachu. V rámci melodickejšie ladeného death metalu sú Pyopoesy svojským zjavom nielen v kontexte slovenskej scény. Nemám totiž pocit, že by sa programovo vrhli na kopírovanie povedzme severských, gréckych, amerických, či iných spolkov, ktoré sa do death metalu okrem techniky a agresivity snažia vnášať aj melodiku, atmosféru a emócie. Je pravda, že niektoré pasáže pripomenú napr. Hypocrisy, Death, Pestilence alebo aj starý Paradise Lost, ale celkové spracovanie je Pyopoesy, úderný death/heavy metal s občas fakt silnými melódiami, energickými a agresívnymi pasážami, prechádzajúcimi do technických fines alebo náladových akustických vyhrávok. Osobne tu dosť vysoko hodnotím aj vokál, ktorý je naozaj dobrý, ťažký, hlboký, vyrevaný, v závislosti od nálady skladby niekedy prechádzajúci do vyššej polohy alebo k hovoru. V rámci frázovania a práce s melódiou sa tu dá hovoriť o talente.
Kompozične sú skladby Pyopoesy vcelku "rozviate", nevyhýbajú sa ani stopážam nad 6 minút, vďaka ich prepracovanosti a dobrým vedúcim motívom však nuda ani pocit opakovania sa veľmi nehrozí. V každom prípade však "Ecclesia Peccatum" chce viacero vypočutí a vhodné duševné rozpoloženie. Pokiaľ ide o zvuk, v niektorých momentoch by som prijal aj väčšie zdrsnenie, ale inak je dobrý. Z "dramaturgického hľadiska" považujem zaradenie "najhitovejšej" skladby "Inquisition" na začiatok za nie priam šťastné riešenie. V začiatkoch sa mi totiž pravidelne stávalo, že som si ju dal tak 2 3 razy po sebe, zvyšok materiálu prišiel na rad až potom. Je to škoda, pretože ostatné skladby sú minimálne rovnako kvalitné a majú čo ponúknuť.
Záver albumu tvorí cover "I'm Rebel" od Accept. Čo už s coverami možno ich chápať ako poctu autorom, ako zábavné odľahčenie, či dôkaz toho, že kapela vie okrem "pôvodnej tvorby" zahrať aj niečo iné. Pyopoesy sú na klasiku, pred Accept si uctili Black Sabbath a Twisted Sister. "Rebel" je hudobne podobný originálu, zvukovo Pyopoesy a aj vokál je oproti tomu Udovmu riadne hrobový.
Celkové hodnotenie novinka od Pyopoesy je niečo, čo by fans melodickejšie ladeného plus-mínus death metalu ignorovať nemali. Ani oficiálnemu nosiču hanbu určite neurobí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
