ktorý by mal byť základom pre záverečné rokovania s kandidátmi o finančných podmienkach ich vstupu do únie.
Na základe návrhu, o ktorom budú ministri rokovať, chce EÚ dosiahnuť definitívne dohody o spoločných stanoviskách k nedoriešeným finančným otázkam rozšírenia na summite v Bruseli 24.-25. októbra.
Dánsko, vychádzajúc z januárového dokumentu Európskej komisie, navrhuje, aby noví členovia hneď po vstupe platili plnú výšku príspevkov do spoločného rozpočtu EÚ. Ak však ich finančná situácia v rokoch 2004-06 bude horšia ako pred vstupom v roku 2003, mala by únia ponúknuť dočasné kompenzačné platby.
Podľa doterajších výpočtov by sa to týkalo Českej republiky, Maďarska, Slovinska, Cypru a Malty. Slovensko by hneď v prvom roku členstva malo dostať z rozpočtu EÚ viac peňazí, ako do neho zaplatí.
V prípade priamych platieb pre farmárov nových krajín zostáva na stole januárový návrh EK poskytnúť im v prvom roku 25 percent dotácií a postupne ich zvyšovať počas desaťročného prechodného obdobia.
Dánske predsedníctvo navrhuje ďalej zvýšiť novým členom platby zo štrukturálnych fondov a kohézneho fondu v prvom roku členstva. Za normálnych okolností noví členovia nedostávajú v prvom roku žiadne peniaze z kohézneho ale len nízke platby zo štrukturálnych fondov. Návrh však predpokladá poskytnúť v prvom roku až 16-percentnú zálohovú platbu z celkovej sumy štrukturálnych fondov na roky 2004-06 (bežne len sedem percent). Okrem toho majú noví členovia dostať v prvom roku tri percentá z priemerných ročných finančných prísľubov na roky 2004-06 zo štrukturálnych fondov a kohézneho fondu.
Slovensku tieto návrhy príliš nevyhovujú. Umelo totiž zvyšujú platby, zdanlivo zlepšujú rozpočtovú situáciu krajiny a znižujú tak potrebu kompenzácií. Tieto peniaze sú však viazané na kvalitné projekty a ich využitie je omnoho zložitejšie, ako prijatie kompenzácií.
Autor: Luxemburg/Brusel (TASR)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
