nevyjadrila námietky voči odporúčaniam Európskej komisie uzavrieť v decembri rokovania s desiatimi kandidátskymi krajinami.
Holandsko však pripomenulo, že s definitívnym
stanoviskom musí počkať na postoj svojho parlamentu, ktorý bude o rozšírení diskutovať dnes.
Podľa diplomatov ostávajú v otázkach financovania medzi
členskými štátmi viaceré nezhody. Zatiaľ čo Európska komisia navrhuje na roky 2004-06 poskytnúť novým členom zo štrukturálnych fondov na podporu zaostalých regiónov 25,5 miliardy eúr, Nemecko včera navrhlo len 21,4 miliardy, s čím súhlasili Holandsko, Švédsko i Británia, teda čistí prispievatelia do rozpočtu. Námietky voči návrhu EK vyslovilo aj Francúzsko, s komisiou viac-menej súhlasili štáty, ktoré dnes dostávajú z podporných fondov najviac (Španielsko, Portugalsko, Grécko, Írsko).
O priamych platbách pre poľnohospodárov nových krajín ministri v podstate nediskutovali, rozhodli sa posunúť túto citlivú otázku priamo šéfom štátov a vlád, ktorí sa zídu 24. - 25. októbra na summite v Bruseli. Stanovisko Nemecka, Holandska, Británie a Švédska, ktorí sú proti priamym platbám, sa nezmenilo. Členské štáty v princípe súhlasia s poskytnutím kompenzácií pre
nových členov za ich príspevky do rozpočtu, neexistuje však zhoda, koľko peňazí na ne EÚ poskytne a kto bude mať na ne nárok. Jedna skupina - čistí prispievatelia, sú za to, aby kompenzácie zabezpečili, že nové krajiny nebudú platiť do rozpočtu viac, ako z neho dostanú. Ostatní súhlasia s tým, aby pre nováčikov zabezpečili
lepšiu rozpočtovú situáciu ako pred vstupom do EÚ.
Komisia navrhuje na tri roky po vstupe poskytnúť vo forme kompenzácií 1,3 miliardy eúr, čo predstavuje dve až tri eurá na jedného obyvateľa súčasnej EÚ. V diskusii o komisiou navrhovanom ochrannom mechanizme pre prípadné narušenia vnútorného trhu po rozšírení viacero členských štátov žiadalo upresnenia a
vyjasnenia, ako presne bude tento mechanizmus fungovať, kto a ako ho bude spúšťať.
Holandsko potvrdilo, že bude trvať na prísnejších ochranných klauzulách a vyslovilo sa, aby ochranný mechanizmus trval dlhšie ako navrhované dva roky a aby sa uplatnil na celú legislatívu EÚ, nielen vnútorný trh.
Podľa diplomatov nebolo cieľom včerajšej diskusie dosiahnuť dohodu, ale pripraviť pôdu pre summit v Bruseli. Dánske predsedníctvo vezme teraz do úvahy názory z diskusie a vypracuje pre vrcholnú schôdzku nový kompromisný návrh. Cieľom summitu v Bruseli je dosiahnuť spoločné stanoviská EÚ ku kapitolám rozpočet a poľnohospodárstvo, o ktorých sa potom začnú záverečné rokovania s kandidátmi. Tie by sa mali skončiť na summite v Kodani 12.-13. decembra.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
