počet dát než súčasný IBM Microdrive.
IBM Microdrive, predstavený „veľkou modrou" v roku 2000, predstavuje magnetické zariadenie v podobe magnetického disku, ktorého veľkosť sa dá prirovnať k malej minci. Technológia je schopná vtesnať jeden gigabajt (GB) dát do dvoch štvorcových centimetrov. To premenené na drobné zodpovedá cca 1 000 knihám s hrúbkou 200 strán alebo 18 hodinám hudby. Napriek zaujímavej kapacite súčasných médií sa vedci usilujú vytvoriť oveľa výkonnejšie systémy budúcej generácie. Za všetky projekty spomeňme pokus o reinkarnáciu dierneho štítku (IBM Millipede) alebo viaceré pokusy s pamäťovými médiami na úrovni atómov. V nastolenom trende pokračuje aj nový systém ukladania dát, ktorý sa bude môcť pochváliť oveľa lepšími parametrami než zariadenia typu Microdrive. Jeho kapacita pre ukladanie dát by mala byť približne 200-krát vyššia ako u bežných súčasných systémov. Duchovným otcom projektu je Manfred Albrecht, vyvíjajúci systém spoločne so svojimi kolegami v laboratóriách IBM Almaden Research Center v San Jose, Kalifornia.
206 GB na štvorcový palec
Základné fungovanie celého záznamového systému spočíva na magnetickom princípe. Ako úložné médium pre informácie sa používajú magnetické pásky a disky, doplnené o hlavy pre magnetický zápis a čítanie údajov. Na každom médiu je nanesený tenký film, na ktorý sú dáta nanášané (resp. zapisované) vo forme malých magnetických polí. Samozrejme, pri ukladaní dát pracujeme naďalej s tradičnými logickými hodnotami 0 a 1. Úlohou magnetickej hlavy pri čítaní je detekovať prechodom nad záznamovým filmom smer magnetického poľa a podľa jeho orientácie vyhodnotiť, či je zapísaná logická 0 alebo 1. Technológia rieši aj eliminovanie nepríjemného efektu vzájomného ovplyvňovania malých polí, čo môže mať za následok stratu dát. Vedci namiesto zápisu bitov vo forme malých políčok dali prednosť diskrétnym štvorcovým oblastiam, tzv. „ostrovčekom" zo špeciálnych zliatin kobaltu, chrómu a platiny. Ostrovčeky majú uhlopriečku veľkosti jednej 26 milióntiny milimetra a sú na filme navyše roztriedené do riadkov. Uvedené parametre zodpovedajú hustote dát 206 gigabajtov na jeden štvorcový palec. Maximálna kapacita technológie je pochopiteľne priamo úmerná dosiahnutej veľkosti oblastí.
Budúcnosť technológie vo hviezdach?
Napriek zaujímavému riešeniu, ktoré by sa mohlo potenciálne na trhu ujať, zariadenia využívajúce spomenutú technológiu, si ešte len tak skoro v obchodnej sieti nekúpime. Výskumníci sa totiž potýkajú pri vývoji minimálne s dvoma závažnými technickými problémami. Prvým z nich je fakt, že momentálne dostupné čítacie a zapisovacie hlavy sú oveľa väčšie než polia dát. Nedostatok odpadá, ako sú jednotlivé riadky s ostrovčekmi bitov od seba dostatočne separované. Vedci zatiaľ dokonalé oddelenie dát dokázali demonštrovať len pri jednom bite uloženom v každom ostrovčeku. Do budúcnosti bude potrebné pre naplnenie predpokladanej kapacity vytvoriť podstatne menšie čítacie/zapisovacie hlavy. Druhým problémom je nutnosť doriešiť synchronizáciu elektrických impulzov používaných na zápis dát do predpripravenej magnetickej mriežky. Možné riešenie synchronizácie však už naznačil dostupný prototyp technológie.
Podčiarknuté a spočítané, nový systém so sebou teoreticky prináša výrazné zvýšenie kapacity záznamových zariadení. Zároveň však znamená radikálnu zmenu v doterajšom pohľade na súčasné technológie pevných diskov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
