poľnohospodárskych dotácií, kde neexistovali za ministra Baca a ani do polky obdobia Koncoša žiadne priehľadné pravidlá. Alebo sa podobá aj udeľovaniu rôznych licencií, napr. na vývoz "špeciálu" a pod.
Existuje však jeden rozdiel, ktorý kauzu vydeľuje aj od týchto prípadov a vracia ju do éry rozvinutého socializmu: Absolútna ignorancia hlavných aktérov, ktorí sa prideľovanie bytov od buka do buka ani nesnažili nejako maskovať. Kým na centrálnej úrovni odhaľujú takéto aféry tímy špecialistov z NKÚ, vnútornej kontroly Úradu vlády či nebodaj až z OLAF-u (protikorupčná jednotka EK), v Košiciach stačil jediný kontrolór. Žiadne sofistikované švindle, žiadne antidatované podpisy, nič, ale všetko pekne na dlani. Priamo v tých dokumentoch, ktoré mali svedčiť o právnosti a bezúhonnosti jednotlivých úkonov, stálo čierne na bielom, že kritériá neboli žiadne a o nadobúdateľoch drahých nehnuteľných statkov rozhodovala svojvôľa dvoch ľudí.
Predchádzajúce skutky a terajšia obhajoba námestníka Filasa vnucujú presvedčenie, že netransparentno-protekčný spôsob rozdávania bytov, ktorý sa dial pod jeho gesciou, mu nestál ani za to, aby mal strach z následkov. Takáto ľahostajnosť a bohorovnosť bola typickým znakom kradnutia za boľševikov; keď niečo prasklo, oni sa vzájomne vždy (väčšinou) prikryli. Toto sa už dnes na centrálnej úrovni nevyskytuje. Keď už sa úradníci nevedia zdržať, aby si pod stolom neprilepšovali či rovno nekradli, majú aspoň strach a robia zastieracie manévre. Nie tak Filas a sociálna referentka z magistrátu - oni na požiadanie ukázali všetky dôkazové materiály, svedčiace proti nim. Seriál prípadov s tehotnými družkami prezrádza, že agendu mali natoľko v zadku, že sa nesnažili ani o to, aby šťastliví nadobúdatelia dokumentáciu zvieryhodnili. Čo to je za bohorovnosť, za pocit nedotknuteľnosti, keď v obkľúčení mediálnych škandálov jeden primátorský námestník zvysoka kašle na to, že čo bude, ak sa rozdávanie bytov z klobúka prevalí?
A teraz pointa: Ich hlboké presvedčenie, že v Košiciach je zbytočné dávať si námahu so zahladzovaním stôp, sa ukázalo stopercentne správne. Väčšina poslancov zastupiteľstva ani neuznala za potrebné námestníka odvolať. A to po tom, čo jeden zrkadlový príbeh s námestníkom Andrejkom tu už bol. Zásadná otázka znie, že prečo by sa mal nejaký ďalší námestník, ktorý príde po Filasovi, správať k majetku občanov mesta úctivejšie? Alebo aspoň zametať stopy, keď bude švindľovať? Blázon by bol - načo? Keď väčšina zvolených poslancov ani nechápe, čo sa stalo?
Primátor Trebuľa hovorí, že "závery vyvodí vtedy, keď bude mať relevantné podklady, a na to sú špeciálne orgány". Aké relevantné podklady? Všetky už boli zverejnené. Tu netreba nič vyšetrovať. Až taký amatér nebude ani Filas, aby sa objavil niekto s videonahrávkou, ako si v príšerí nejakého nočného lokálu preberá pod stolom čierny kufrík od klienta. Tu ide o to, že v jednej z najcitlivejších oblastí komunálnej politiky vôbec, hospodárení s bytmi, neexistovali žiadne pravidlá ani kritériá nakladania so zvereným majetkom. Toto je škandál prvej triedy a za ten nesie Filas takú osobnú zodpovednosť, že Palacka, s Černákom a Macejkom sú šuvix. Títo sú totiž dodnes iba PODOZRIEVANÍ z toho, že sa MOHLI dopustiť konania toho typu, ktoré košický námestník primátora celkom transparentne páchal.
Po cirkuse s Andrejkom je absolútnym škandálom už samotný fakt, že podrobná kontrola bytovej politiky sa nerobila každoročne. Navyše, keď Korzár pravidelne na pokútnosti upozorňoval. A za túto nevšímavosť už nesie politickú zodpovednosť osobne primátor. Je pekné, že "Filasovi osobne dôveroval". Hlave mesta, s takou zodpovednosťou, akú nesie, však nestačí dôverovať. Musí aj preverovať. Najmä ak nachádza inšpiráciu v médiách.
Systémovo je kauza socialistická dvojnásobne. Nielen keď má mesto dlh 2 miliardy, ale vždy platí: Obecné byty netreba prenajímať, ale predávať. Na dražbe a za najvyššiu cenu. Iba tak sa dá vyhnúť úplne všetkým podozreniam. Tam, kde je úzky profil, tam je korupcia a klientelizmus. To je zákon. Regulárna bytová komisia s jasnými pravidlami je určite lepšie riešenie, než čo robili Filas s referentkou, ale prvok subjektívneho rozhodovania vždy zostane. V situácii, keď existujú tisícky žiadostí na pridelenie a iba stovky bytov, teda absolútny previs dopytu nad ponukou, bude rozhodnutie aj tej najobjektívnejšej komisie VŽDY k niekomu nespravodlivé.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
