PRÍSPEVKY DO ROZPOČTU A KOMPENZÁCIE
Dánske predsedníctvo v EÚ vychádzajúc z januárového
dokumentu Európskej komisie (EK) navrhuje, aby noví
členovia hneď po vstupe platili plnú výšku príspevkov do spoločného rozpočtu EÚ. Ak však ich finančná situácia v rokoch 2004-06 bude horšia ako pred vstupom v roku 2003, mala by im únia ponúknuť dočasné kompenzačné platby. Väčšina krajín to podporuje, čistí platitelia do rozpočtu (Nemecko, Holandsko, Británia, Švédsko) sú však ochotní poskytnúť len také kompenzácie, aby nové krajiny neplatili po vstupe viac ako dostanú, teda nechcú porovnávať ich situáciu s obdobím pred vstupom.
EK vypočítala, že na kompenzácie bude treba počas prvých troch rokov 1,3 miliardy eúr. Podľa doterajších výpočtov by na kompenzácie mali nárok Česká republika, Maďarsko, Slovinsko, Cyprus a Malta. Slovensko by hneď v prvom roku členstva malo dostať z rozpočtu EÚ viac peňazí, ako do neho zaplatí.
PRIAME PLATBY PRE FARMÁROV
V prípade priamych platieb pre farmárov nových krajín zostáva na stole januárový návrh EK poskytnúť im v prvom roku 25 percent dotácií, v druhom 30, treťom 35 a
ďalej ich postupne zvyšovať počas desaťročného prechodného obdobia. Doterajšie rokovania členských krajín nepriniesli žiadny posun a s týmto návrhom naďalej nesúhlasia Nemecko, Švédsko, Holandsko
a Británia. Hoci všetci si uvedomujú, že isté priame platby musia noví členovia dostať, títo "čistí prispievatelia" do rozpočtu podmieňujú ich poskytnutie postupným znižovaním výdavkov spoločnej
poľnohospodárskej politiky ešte pred jej veľkou reformou plánovanou na rok 2006.
ŠTRUKTURÁLNE FONDY A KOHÉZNY FOND
EK navrhuje poskytnúť zo štrukturálnych fondov na podporu zaostalých regiónov 25,5 miliardy eúr, viacero štátov na čele s Nemeckom chce túto sumu znížiť na 21,4 miliardy. Návrh dánskeho predsedníctva predpokladá zvýšiť novým členom platby zo štrukturálnych fondov a kohézneho fondu v prvom roku členstva. Za normálnych okolností noví členovia nedostávajú v prvom roku žiadne peniaze z kohézneho fondu a len nízke platby zo
štrukturálnych fondov.
Návrh však predpokladá poskytnúť v prvom roku až 16-percentnú zálohovú platbu z celkovej sumy štrukturálnych fondov na roky 2004-06 (bežne len sedem percent). Okrem toho majú noví členovia dostať v prvom roku tri percentá z priemerných ročných finančných
prísľubov na roky 2004-06 zo štrukturálnych fondov a kohézneho fondu. Slovensku tieto návrhy príliš nevyhovujú. Umelo totiž zvyšujú platby, zdanlivo
zlepšujú rozpočtovú situáciu krajiny a znižujú tak
potrebu kompenzácií. Tieto peniaze sú však viazané na kvalitné projekty a ich využitie je omnoho zložitejšie, ako prijatie kompenzácií.
JADROVÁ ENERGETIKA, ADMINISTRATÍVNE KAPACITY
Na odstavenie nemodernizovateľných blokov jadrových elektrární navrhuje Dánsko rovnako ako v januári EK poskytnúť Slovensku v rokoch 2004-06 ročne po 20 miliónov eúr na Jaslovské Bohunice, zatiaľ čo Litva má na Ignalinu dostať ročne až 70 miliónov. Tieto peniaze poskytne EÚ z dobiehajúceho predvstupového programu PHARE, rovnako ako zdroje na budovanie inštitúcií. V
roku 2004 to má byť 200 miliónov, o rok neskôr 120 a v roku 2006 už len 60 miliónov eúr.
(tasr)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
