Plný zážitkov, slobody,
bezstarostnosti a espritu sa začiatkom týždňa vrátil z návštevy opojného Paríža slovenský režisér Jozef Bednárik. Svoj vzťah k mestu nad Seinou charakterizoval ako "závislosť", ktorá ho každý rok "prinúti odskočiť si" do Paríža aspoň na dva týždne.
V tohtoročnej štrnásťdňovej "vizite" spojil príjemné s užitočným a pozrel si štrnásť úžasných divadelných predstavení, plno opier, muzikálov, zaujímavé činohry
so slávnymi hviezdami ako Fanny Ardantová a Isabelle Hupertová. "Prišiel som si na svoje. A bol som kuknúť, či sú lepší ako my a musím konštatovať, že sú," uviedol
režisér.
Už od svojho prvého pobytu spred tridsiatich piatich rokov sa režisér ubytováva stále v tom istom, najlacnejšom hoteli. "Teraz tam bývam už zo sentimentu a poznajú ma nielen domáci, ale aj blchy," zažartoval Jozef Bednárik. Jedným z jeho obľúbených miest, ktoré je už takmer "novým pútnickým miestom", je bistro na ulici Rue de Piques, preslávené z filmu Amélia z Montmartru. "Biela káva s croissantom tam pre mňa začína byť niečím takým ako omša," vyznáva sa Bednárik.
I keď po francúzsky hovorí bez časovania a skloňovania,
pretože je študovaným hercom, "accent" má výborný a ostatné mu "domorodci" prepáčia.
Text k foto:
Jozef Bednárik v úlohe diváka
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.