po stáročia hľadaný elixír mladosti? To sú otázky, ktoré človeka zaujímajú oddávna. A tak sa v každej dobe objavovali recepty na predĺženie veku. Napr. v treťom storočí odporúčali taoistickí filozofi ortuť. Dnes vieme, že jej konzumácia mohla človeka usmrtiť a nie zachovať mu večnú mladosť. Latinovia sa pokúšali jesť zlato, lebo verili, že práve ono dodá organizmu ďalšie roky života. V 17. storočí bola populárna taká liečba starnutia, podľa ktorej mal človek každé ráno, keď vstal z postele privoňať k zemi. Sir Francis Bacon bojoval proti starnutiu úplne ináč. Veril, že život človeka je daný množstvom "vitálnych duchov" danej osoby a ak sa títo duchovia vyčerpajú, organizmus zomiera. Týchto duchov však mohli ľudia dopĺňať z fontán mladosti, ktoré sa objavujú v mnohých národných mytológiách. Dnes sa bojovníci proti starnutiu spoliehajú predovšetkým na molekulárnu biológiu. Biológovia sú presvedčení, že odhalili príčiny starnutia buniek a tým aj celého organizmu.
Keby sme chceli zostaviť rebríček starnutia v zmysle predlžovania ľudského veku v Európe, bol by dosť vysoký. Usúďte sami: počas rímskeho impéria bola priemerná dĺžka života 22(!) rokov, v stredoveku 33 rokov. V roku 1800 už 38 rokov, v roku 1900 43 rokov, v roku 1998 76 rokov. Prognostici predpokladajú, že v roku 2005 by to malo byť až 86 rokov a vízia na rok 2020 uvádza 140 rokov. Tieto údaje boli uverejnené v americkom časopise National Geografic a v talianskej Panoráme, kde sa k problematike starnutia v Európe vyjadrujú vedci z rôznych vedeckých odborov.
Ak niekoho zarazí priemerný vek 22 rokov v Starom Ríme, naozaj bol taký priemer, aj keď jestvovali 60 i viacročné výnimky. Vedci hovoria, že dnes môže človek celosvetovo v priemere očakávať 65 rokov. Najmenej v Siera Leone - iba 38 rokov a najviac v Japonsku - 80 rokov. Celosvetový priemerný vek znižujú hodnoty z chudobných častí sveta.
Názory na starnutie sú rôzne. Jedna skupina vedcov hlása, že starnutie je vec fyzického opotrebovania organizmu, predovšetkým opotrebovanie tkanív pôsobením kyslíka. Tvrdia, že kyslík je pre život nevyhnutný, ale zároveň je to látka, urýchľujúca starnutie každej hmoty, teda aj ľudského tela. Už dávno je známe, že dĺžka života je do určitej miery určená geneticky a dlhovekosť je viac-menej dedičná. U mnohých dlhovekých ľudí vystopovali vedci gén, ktorý chráni organizmus pred niektorými chorobami, ktoré spôsobujú úmrtie. Zisťujú, že sú aj gény, ktoré zase opačne starnutie vyvolávajú alebo urýchľujú. Zatiaľ na otázku či je príčinou starnutia genetika alebo kyslík, ešte veda nepozná odpoveď. Vie sa, že dĺžka života je z genetického hľadiska určená len zo 60 percent. Zostávajúcich 40 percent dĺžky života je daných jeho kvalitou t.j. pôsobením prostredia a životným štýlom. O nepriaznivom vplyve fajčenia, nadmerného energetického príjmu potravín, alkoholu a nedostatočnej pohybovej aktivite netreba už ani hovoriť, to vie každý.
Veľký význam má pre starnutie, dĺžku veku psychika, založenie osobnosti. Štúdia desiatich tisíc osôb nad 80 rokov preukázala, že väčšina z nich si nepripúšťa svoj vek, nepovažuje sa za "prestárlych", ustavične sa zaoberajú nejakými aktivitami a nepodliehajú bežným depresiám (nie však z lekárskeho hľadiska), ani pesimizmu a zlým náladám. A v tom spočíva elixír mladosti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
