Nemecka, pustil v Malej Ázii kopať do plochého kopca a objavil antickú Tróju. No keďže natrafil iba na panovnícky hrad, väčšina odborníkov ešte pred pár rokmi považovala bájnu metropolu za nevýznamnú rybársku dedinu.
Až vďaka Manfredovi Korfmannovi z tübingenskej univerzity odkryli na Hisarliku, vrchu, ktorý sa dvíhal nad Trójou, ďalšie časti, údajne dolné mesto. Takto sa od konca 80. rokov z pôvodnej Schliemannovej pevnosti stalo mesto, ktoré sa rozprestiera na ploche skoro tristotisíc metrov štvorcových. Vďaka sponzorovi, automobilovej firme DaimlerChrysler prezentoval Korfmann výsledky svojho bádania na putovnej výstave nazvanej Trója sen a skutočnosť, s reklamou a za primeraného záujmu verejnosti.
Ibaže jeho predstava Tróje vyprovokovala vzápätí kritiku. Prvý sa ozval kolega z Tübingenu, historik Frank Kolb. V novinovom interview označil Korfmanna za čosi ako Dänikena v oblasti archeológie, teda človeka, ktorý si z ľudí viacmenej robí bláznov. Plány a modely na výstave podávajú vraj nereálny obraz o legendárnom meste pri Dardanelskej úžine a výstava zas obraz, na aký niet podkladov.
Napadnutý Korfmann zareagoval z diaľky, od Hisarliku, kde pokračuje vo vykopávkach, zhovievavo. Kritika je vraj motivovaná závisťou, on sám trvá na tom, že prehistorická Trója bola už v 13. a 14. storočí pr. Kr., teda v čase, keď podľa Homérovej Iliady vypukla trójska vojna, mocné sídlo, stredisko obchodu, kde žilo vyše desaťtisíc ľudí.
"Korfmann predkladá svoje špekulácie ako nepochybné výsledky," namieta Karl-Joachim Hölkeskamp z univerzity v Kolíne n. R. "Z doterajších vykopávok sa nedá usudzovať na existenciu dolného mesta. Tesné rady domov na úpätí hradného kopca sú číra fikcia." Historik Justus Cobet z Essenu zas pripomína, že sa nenašli stopy po chrámoch, skladiskách, archívoch či komorách, aké sa museli nachádzať vo veľkom meste dávneho Orientu: "Vďaka computerovým simuláciám sa z troch jám od kolov hneď skonštruuje celá mestská štvrť." Podľa neho sa mimo citadely nachádzalo iba niekoľko záhradných domcov a stajní. Ak aj Trója bola v rokoch 1700 až 1250 pr. Kr. sídlom panovníka s hradom, ten kontroloval iba okolitý kraj, nemal nadregionálny význam.
Korfmann svojim protivníkom vyčíta, že sa nepohnú od písacieho stola a z diaľky si nemôžu urobiť fundovaný úsudok. "Pritom stačí sadnúť do lietadla a tu sa na vlastné oči pozrieť, ako odkrývame kamenné domy dolného mesta, jeden za druhým."
"Na interpretáciu nestačí iba vidieť múry," namieta Kolb. Podľa neho ide iba o populistickú fintu, chýbajú mu nálezy keramiky a drobných predmetov. Korfmannovi protivníci osobitne vyčítajú, že sa vyhýba verejnej diskusii. A historik Cobet má poruke aj vysvetlenie: "Ak neponúknete sponzorom rok čo rok dáku senzáciu, vystavíte sa náramnému tlaku."
Autor: ško
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
