V bratislavskej kaviarni Hlava XXII sa dnes slávnostného vstupu do života dočkala kniha Jozefa Kollára
Moderátor podujatia knihe zaželal - v duchu pesničiek z Mekyho Modrého albumu - aby ju vydali "miliónkrát", hodnotili, že je "bezchybná" a aby si pri nej čitatelia hovorili "je mi fajn". "Je veľmi ľahké napísať knihu, keď to niekto urobí za vás. O autorovi musím povedať, že bol zároveň aj prekladateľom z ¤bratislavčiny¤ do slovenčiny. Chcem sa mu poďakovať za sformulovanie mojich odpovedí tak, že vyznievam ako mladý, inteligentný muž," žartoval Žbirka v dobrej nálade. Publikovanie približne 160-stranového dialógu o Mekyho živote vydavateľstvo zámerne načasovalo na termín jeho päťdesiatky.
Čitatelia sa v nej dozvedia všetko o detstve Zlatého slávika, jeho rodine, prvých krokoch v hudbe, skupinách Modus a Limit, priateľkách, láskach, cestovaní, sťahovaní sa do Prahy a všetkom, čo má rád. "Mal som určité obdobie v živote, keď som aj ja čítaval životopisy, mám samozrejme preštudované napríklad knihy o Johnovi Lennonovi," hovorí Žbirka a dodáva: "takého veci ma zaujímajú a preto si myslím, že trošku viem posúdiť aj túto knihu. Jozef ju nabral ¤správnou lyžicou. Nekládol mi otázky ako ¤nejakému mysliteľovi¤, na druhej strane to nie je ani bulvár". Podľa jeho slov je teda kniha presne taká, aká má byť. "S Mekym sme sa stretávali pri kávičke v pražských a bratislavských hoteloch a vždy som si nahral zopár 90-minútových kaziet. Prvotný úmysel vtedy však nebol vydať knihu, tá vznikla neskôr veľmi spontánne," hovorí o knihe samotný autor, ktorý už má zamierený hľadáčik na ďalšiu "obeť", no jej meno zatiaľ neprezradil.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
