uloženie (tzv. obývačkové steny), ale to nie je najvhodnejšie riešenie. V obchodoch dostať špeciálne stolíky pod televízor s moderným dizajnom, ich cena však často dosahuje aj polovicu sumy, ktorú sme dali za samotný televízor. Často to riešime uložením prijímača na vhodný kus nábytku, najčastejšie rôzne príborníky, skrinky a pod. Pre domáceho majstra by nemal byť problém zhotoviť účelovo riešený stolík, ktorý je robený na mieru a zároveň rešpektuje ostatné zariadenie miestnosti.
V prvom rade si musíme dopredu ujasniť, aký stolík chceme mať, aké nároky by mal spĺňať a čo okrem televízora na ňom bude mať svoje miesto. V posledných rokoch patrí k bežnému príslušenstvu televízneho prijímača aj videorekordér, možno máte alebo plánujete v blízkej budúcnosti kúpiť DVD prehrávač, satelit a pod.. Rozhodujúca je aj veľkosť samotného prijímača, pretože v dnešných časoch je ponuka bohatá aj na veľkosti - od uhlopriečky 37 cm po uhlopriečku 82 cm, pričom berieme do úvahy len štandardné veľkosti. Ak máme menší aparát, treba zvážiť pri výrobe stolíka, či nebudeme na budúci rok chcieť kúpiť iný, s väčšou obrazovkou, a teda aj s väčšou skrinkou.
Preto tí, ktorí v najbližšom období (niekoľko rokov) neplánujú žiadne zmeny týkajúce sa veľkosti alebo vybavenia, môžu zhotoviť stolík naozaj na mieru pre jednotlivé prístroje, vyriešiť napevno upevnenie káblov, poličky montovať fixne. Tí ostatní by mali radšej voliť variabilné riešenie s možnosťou premiestnenia poličiek do rôznych úrovní pomocou kolíčkov.
Televízor obvykle nedávame príliš vysoko, pre stolík postačí výška asi 60 cm. Na jeho výrobu je vhodná drevotrieska s dyhovanou úpravou povrchu. Farebný odtieň si zvolíme podľa ostatného nábytku, na bočné plochy po rezoch kúpime hranovaciu pásku s rovnakým odtieňom. Môže to však byť aj neutrálna čierna farba, korešpondujúca s prevládajúcou farbou televízorov.
Ak nemáme v dielni kotúčovú pílu, potrebné dosky si radšej necháme narezať, ručnou pílou nedosiahneme rezy s potrebnou presnosťou. Jednotlivé diely spájame drevenými kolíkmi a lepidlom, čo vyžaduje určité skúsenosti a veľmi presnú a precíznu prácu. Otvory pre kolíky robíme zásadne vŕtačkou na stojane, pričom opracovávaný kus je upevnený v zvierkach. Bočné strany po rezoch oblepíme hranovacou páskou pomocou žehličky.
Začneme od dolnej základne, ktorá má rovnaký pôdorys ako horná doska. Môže mať tvar obdĺžnika (obr. 1a), o málo presahujúceho rozmery televízora, môže to byť aj lichobežník zužujúci sa smerom dopredu (obr. 1b), prípadne obdĺžnik so zrezanými prednými rohmi (obr. 1c), alebo iný tvar, ktorý vyhovuje našej predstave. Základňu nedávame priamo na zem, po obvode zospodu umiestnime lišty vysoké asi 5 - 6 cm. Bočné steny nadávame na okraje základne, ale smerom ku stredu z každej strany asi po 15 - 20 cm, pričom ich vzájomná vzdialenosť by mala umožniť umiestnenie videorekordéra. Pre neho vytvoríme poličku v dostatočnom odstupe od vrchu, aby sa tam daný prístroj zmestil - necháme toleranciu asi centimeter. Tak vznikne akési priestorové písmeno H, ktoré zastrešíme hornou doskou. Dole pod poličkou na video urobíme ďalšie poličky na DVD prehrávač, alebo na časopisy. Priestor sa môže využiť aj na videokazety, ktoré najčastejšie používame, variácií je viacero.
Voľný priestor po oboch stranách má tvar úzkeho obdĺžnika, trojuholníka, môže to byť polkruh, záleží od zvoleného pôdorysu. Tento priestor tiež vyplníme poličkami, využijeme ich na ďalšie kazety, alebo na drobné dekoratívne predmety (obr. 2). Aby mala skrinka stabilitu nielen v predozadnom, ale aj bočnom smere, je potrebná aj zadná stena. Stačí ak bude zakrývať časť priestoru medzi poličkami, môže to byť doska aspoň 15 cm široká, ktorú zapustíme do zárezov v bočných stenách, alebo to bude súvislá drevotriesková platňa.
Bočné steny urobíme užšie než je celková hĺbka skrinky tak, aby základňa a horná doska vzadu presahovali asi o 5 cm. Takto vznikne za zadnou stenou prázdny priestor, ten využijeme na zakrytie káblov (obr. 3). Na plochu zadnej steny priskrutkujeme koncovku troj- alebo štvorzásuvkovej predlžovačky, k nej privedieme sieťové šnúry všetkých použitých prijímačov, ktoré zvinieme do slučky a prelepíme páskou. Zvinuté slučky zavesíme na maličké skoby v zadnej stene (obr. 4). Takto od skrinky pôjde len jedna šnúra k zásuvke a jedna k anténe.
Čo sa týka ďalších doplnkov, ani tu sa nekladú medze vlastnej tvorivosti a dobrým nápadom, treba však dbať na mieru a pamätať na zásadu, že menej je niekedy viac.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
