teda, aby som vám tu vymenoval prípadných predchodcov aktuálneho, tohtoročného štúdiového záseku, nazvaného "Obete vojny". Trištvrťhodinová nahrávka, obsahujúca osemnásť skladieb, je k dispozícii zatiaľ na napálenom CD. Ktovie, či sa jej niekto ujme vydavateľsky, na Slovensku tuším neexistuje label, ktorý by tento štýl vydával aj na albumoch, nie len na CD sampleroch, a okrem toho, ak je niekto ortodoxný punker, patrí sa skôr, aby sa k "mamutím" vydavateľstvám a ich "(neo)punkovým" produktom staval radšej odmietavo. Patričná dávka pohŕdania tiež nie je od veci. Existujú aj nadšenci, vydávajúci kazety a vinyly, tu ale vydanie občas závisí aj od toho, na aký stupeň "angažovanosti" si ten-ktorý potenciálny vydavateľ potrpí.
Po hudobnej stránke Punkreas ponúkajú rozhodne viac, ako len "punkové minimum", spočívajúce v tom, že kapela splaší nástroje a členovia sa dohodnú, kto na čom bude hrať. Žiadne inštrumentálne orgie tu síce nehrozia, na ostrý, energický, nadupaný punk s jednoduchými, ale účinnými melódiami však hudobnícke zručnosti stačia. Trio v zostave Heťy (basa), Rastík (vokál, gitara) a Hači (bicie), vie na čo má, snaží sa držať štýlu a nezabúdať na potrebné nadšenie. Povedal by som, že oproti "štýlu 77" a slovenským klasikám ako Zóna A alebo Ex-Tip je Punkreas tvrdší a rýchlejší, napriek melódiám a "náladovkám". Pri vokáloch občas nasadenie prevyšuje dokonalosť, ide však o štýl, kde sa nadšenie cení viac, ako spevácky talent, a tu je plusom aj to, že s preafektovaným kikiríkaním, typickým pre mnoho ich štýlových súputníkov, sa u Punkreas nestretneme. Stopáže skladieb sú pri kompozičnej jednoduchosti viac ako rozumné, tak od dvoch do troch minút. Stále sa dá ale ubrať, pokiaľ pesnička pozostáva z dvoch motívov, tak načo ju naťahovať na tri minúty, ak stačí minúta a pol.
Textová zložka sa pohybuje vo viacerých okruhoch - vojna a odpor k nej, sociálne problémy, ľudské správanie vrátane deviácií, "výjavy z punkového života" a úlety. Témy sú vecou názoru, tu je to väčšinou tak, že problém je pomenovaný, riešenie však chýba, ak teda za riešenie nepovažujeme občas prílišný negativizmus alebo rezignáciu. V zásade ide o jednoduché rýmovačky, sem-tam celkom humorné a často aj patrične vulgárne. Mám ale pocit, že tu to sedí, nakoniec ľudia bežne hovoria ešte o dosť vulgárnejšie.
Výrazným úletom je v tomto smere skladba "(Nas)ráno - Fuck Iné Kafe...", ak ste milovníkom Vratkovo spolku, určite nepočúvajte túto nahrávku, Punkreas to, čo spieva "héliový hlások", vám môže spôsobiť záchvat tropického šialenstva. Iným spestrením je "narko-tradicionál" "Zelený tulipán" a záver "Obetí vojny" obstaral "Voloďa M." so svojím hitom zo septembra 1998. Ak ešte nie ste v obraze a ste ortodoxný punker, prípadne sa o punk zaujímate, táto nahrávka vám za zháňanie stojí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
