prepočtov to vyplýva z finančného balíka pre rozšírenie, ktorý v piatok schválili lídri európskej pätnástky na summite v Bruseli.
Príspevky Slovenska do spoločného rozpočtu by mali v prvých troch rokoch dosiahnuť 880 miliónov eúr (asi 36,9 miliardy korún). Na druhej strane SR dostane peniaze na podporu regiónov, poľnohospodárstva, dobiehajúcu predvstupovú pomoc a peniaze z niektorých ďalších politík EÚ. Spolu za prvé tri roky by malo ísť vo forme platieb o viac ako 1,6 miliardy eúr (vyše 67 miliárd korún).
Pozitívna bilancia Slovenska po prvých troch rokoch členstva v únii by tak činila okolo 720 miliónov eúr (vyše 30 miliárd korún). Výpočty dánskeho predsedníctva však vychádzajú z návrhov Európskej komisie, ktorá na podporu regiónov (štrukturálne fondy a kohézny fond) počítala so sumou 25,5 miliardy eúr vo forme záväzkov. Tú však európski lídri znížili na 23 miliárd. Ak sa konkrétne platby znížia priamo úmerne k zníženiu celkových záväzkov (teda cca. o 10 percent), Slovensko by v prvom roku malo nárok na kompenzácie, pretože by z rozpočtu EÚ dostalo menej peňazí, ako v pred vstupom v roku 2003. SR by totiž dostala v prvom roku asi 396 miliónov eúr, zaplatila by 287 miliónov a čistá bilancia by bola 109 miliónov. To by však bolo o 14 miliónov eúr menej ako predvstupová pomoc v roku 2003. Tento záporný rozdiel by sa vyrovnal kompenzáciou. V ďalších dvoch rokoch by už Slovensko na kompenzácie nárok nemalo, pretože by bolo v porovnaní s rokom 2003 v lepšej finančnej situácii. Ide však len o zjednodušené prepočty. Všetko však bude jasné až keď EÚ predloží kandidátom spoločné stanoviská ku kapitole rozpočet, ktoré budú vychádzať z piatkovej dohody na summite. Malo by sa tak stať najneskôr začiatkom novembra.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
