slovenskú politiku. Našťastie. Zároveň ale, možno aj nanešťastie, Moskva už nám nie je taká vzdialená ako bola pred desiatimi rokmi (paradoxne pred pätnástimi bola ešte bližšie, ako dnes, ale to je o inom). Viac javov, medzi nimi na poprednom mieste teror, globalizuje svet neskutočným krokom.
Kus pravdy má Pavol Rusko, ktorý v prvej reakcii od slovenských politikov povedal, že nemáme právo stavať sa do pozície sudcov a špekulovať, či bol zásah ruských špeciálnych jednotiek v sobotu ráno správny alebo nie. Nedá sa vžiť do situácie Putina či jeho veliteľov, ktorí boli zodpovední. Vieme len toľko, že nikto by v takej situácii nechcel byť. To bolo o životoch, stovkách - vlastných nevinných občanov.
Všelijak je ale dosť problematické tvrdiť, že "ak zahynulo iba niekoľko desiatok nevinných ľudí (...), tak tento zásah bol obdivuhodný" (stále Pavol Rusko). IBA NIEKOĽKO DESIATOK?? Nuž, údajný fakt je, že teroristi začali popravovať rukojemníkov, keď sa jednotka pustila do akcie. Ale zamoriť to celé smrteľným nervovým plynom, ktorý nerozlišuje, kto je obeť a kto terorista.... Tu naozaj ťažko byť múdry, veľmi pravdepodobne ale museli existovať menej "plošné" riešenia. Veľmi sa natíska pocit, že prvotný pre Putina bol vojenský výsledok zásahu, a až sekundárny počet nevinných obetí. Je nepredstaviteľné, že by podobnú taktiku aplikovalo americké špeciálne komando. To sú predsa superelitné jednotky, cvičené na tisíc spôsobov boja i vnikania do obsadených budov. Možno bolo potrebné konať, bude ale zaujímavé vypočuť si expertov, či to nešlo menej vyhladzovacou metódou... Deväťdesiat civilistov (do soboty večera, keď je písaný tento text). To je absolútna tragédia.
Udalosť poznačí beh svetovej politiky. Určite menej, ako 11. september 2001, ale dosť. Rusko vedie v Čečensku vojenské operácie, ktoré tiež nehľadia veľmi na civilné obyvateľstvo. Putinove divízie v Čečensku kruto vraždia, znásilňujú a mučia. Reportuje o tom príliš mnoho nevládnych organizácií, aby na tom nebolo čosi pravdy. Napokon, sám Putin vyhral prezidentské voľby s ústrednou témou tvrdej ruky voči Groznému, na ktorú prišla verejná objednávka z predchádzajúcich teroristických výbuchov na moskovských sídliskách. Čečenský konflikt pritom nemá rozumné, resp. mierové riešenie; obetí na oboch stranách už bolo priveľa. A čo je vážnejšie, keby Kremeľ ustúpil a udelil im samostatnosť, vyslal by signál iným autonómnym územiam, čo by mohlo viesť k úplnému roztrhnutiu ríše. Partizáni, či čo sú zač tí fanatici, zase nič iného než úplné osamostatnenie neprijímajú.
Moskva bola dlho za svoju čečenskú politiku pod tvrdou medzinárodnou kritikou. A predovšetkým zo strany USA. To sa dramaticky zmenilo po 11. septembri, ked Bush v rámci vytvárania svetovej protiteroristickej koalície hodil za hlavu politiku princípov (v istom zmysle!!) a jednoznačne spreferoval politiku záujmov. Amerika si želá mať z Ruska de facto prominentného spojenca v ťažení proti islamskému fundamentalizmu, k čomu ju priviedli triviálne strategické počty (viď Rada NATO - Rusko, napríklad). Tým pádom získala Moskva faktickú amnestiu na bývalé a bianco šek na budúce čečenské "riešenia". A - musí sa to dopovedať - tým pádom sa možno spečatil aj osud 90 mŕtvych civilistov zo soboty.
Pochopiteľne, nič nemôže ospravedlniť teror proti civilistom. To však vieme my, Bachrajevova hlava (či ako sa volal ten šialenec) a hlavy jeho druhov fungujú inak. Teror, vychádzajúci z islamského prostredia, je absolútna pliaga ľudstva. Moskovská katastrofa preto môže a musí priniesť posilnenie tých prúdov vo svetovej politike, ktoré sa chcú s touto epidémiou vysporiadať razantne. Ide, samozrejme, aj o Irak, aj o severnú Kóreu. Objavenie sa globálneho teroru znamená, že prestávajú platiť doterajšie pravidlá. Blázni môžu udrieť kedykoľvek, odkiaľkoľvek a proti komukoľvek. Rusi sú takí, akí sú, ale Putin je aspoň vypočítateľný a viac západný ako východný. Ak teda moskovská tragédia povedie k ďalšiemu upevneniu osi Kremeľ-Washington, deväťdesiat obetí malo aspoň nejaký význam.
Slovensko je v tejto partii pešiakom (aj to chromým), ohrozené ale raz môže byť tiež. Vstupom do NATO, aj keď otvorením sa pre Rusov dosť rozriedeného, sa zodpovednosť našej krajiny zvyšuje. To rešpektujú prvé rozhodnutia nového ministra obrany, ktorý ešte netušiac, k čomu dôjde v Moskve, rozhodol o čiastočnom preformulovaní reformných priorít ozbrojených síl; dôraz sa bude klásť na jednotky rýchleho nasadenia a na účasť Slovenska v protiteroristických operáciách.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
