strán - ANO - rozmýšľala dokonca o provizóriu. (Samozrejme, pred voľbami.) A prvá vláda Dzurindu s provizóriom na r. 1999 aj začínala...
Ocenením za pružnosť sa však pochvalná salva končí. Ďalej je to už veľmi rozpačité. Ak od vlády nechceme viac, len aby stabilizovala riziká naakumulované v predvolebnom besnení a nasmerovala ekonomiku k splneniu kritérií Európskej menovej únie, tak vidíme vcelku normálny, ako-tak racionalizovaný návrh rozpočtu. Kto ale čakal od milej "stredopravej" vlády, že aspoň trochu pohne s filozofiou štátneho hospodárenia, musí si zájsť chuť.
Pavol Rusko, ktorý predlohu včera zároveň aj obhajoval, jednu z príčin vystihol vcelku presne - "v prístupe mnohých rezortov pretrvávajú stereotypy minulosti". Povedal tým toľko, že ani údajne pravicoví ministri si zatiaľ neodvykli vnímať samých seba ako protektora zamestnancov svojho rezortu, a nie protektora celospoločenských záujmov. To platí temer o všetkých navýšeniach, ktoré si ministri na sobotňajšom zasadaní vlády "vybojovali".
Extra zvlášť hodno spomenúť agrorezort, ktorého nový šéf Zsolt Simon začal naozaj od podlahy. Vyžmýkal z Mikloša plus pol miliardy na monitoring BSE a - teraz pozor - "kontrolu dotácií". To je neuveriteľná položka. Niežeby sa kontrolovať nemali. Doteraz sme si ale mysleli, že na každom ministerstve funguje odbor vnútornej kontroly, a keď nefunguje, tak je niekto zodpovedný. Vieme aj to, že prvým činom Simona na ministerstve bolo vyvesenie všetkých dotácií na internet - meno obdarovaného aj obnos. Napokon je známe, že máme na Slovensku aj Najvyšší kontrolný úrad. A teraz nech niekto vysvetlí, ako tu ešte niekto môže pýtať stámilióny na "kontrolu dotácií"? A ako ich môže dostať? Pôdohospodárstvo je vôbec non plus ultra - oproti minulému roku získalo beztak zvýšenie o 5 mld. A to v situácii, keď sám Simon vyhlasuje, že už v r. 2004 príde len z fondov EÚ 21 miliárd. (To je tých "neprijateľných" 25% zo subvencií, ktoré poberajú členské krajiny.) Zdá sa, že tento nový člen vlády je prototypom starého myslenia - za kritérium svojej úspešnosti považuje to, čím viac vytlčie pre "svojich" zo spoločného.
Ďalší pažravý Maďar, László Miklós, vyboxoval plus 360 miliónov na "protipovodňový systém". Nič proti povodniam, ony niekedy naozaj chodia. To je ale presne ten typ projektu, na ktorý sú akoby stvorené fondy EÚ. Nedalo sa už rok vydržať? Je naozaj smutné to opakovať, ale mnohí ministri akoby necítili ten kľúčový étos reformy, ktorým je úsporná filozofia, úcta k peniazom, čo sú v štátnej kase. Postaviť hospodárenie štátu na reálne možnosti je totiž dnes prednejšie než všetky výdavky, okrem tých, ktoré sú akútne.
Najmä v situácii, keď deficit rozpočtu vylezie po týchto navýšeniach na 56 miliárd. Podľa novej metodiky, čo bola aplikovaná, je to síce menej ako 40-miliardový schodok, ktorý plánoval ešte Hajnovič, ale stále hrôza. Treba si uvedomiť základnú vec: Slovensko produkuje deficity každoročne, pre r. 2002 bude podľa starej metodiky 38 miliárd, predtým bol schodok dvakrát 28, atď. To je postupnosť, z ktorej sa zrodil v tejto chvíli už monumentálny štátny dlh presahujúci POL BILIÓNA Sk. Teda cca 540 000 000 000. To nie je číslo, to je astronómia.
Zamyslime sa: Kto to kedy zaplatí? Celkový ročný príjem rozpočtu je polovičný - v Miklošovom návrhu na r. 2003 presne 235 mld. Sk. Čiže za mesiac rozpočet "zarobí" necelých 20 mld. Sk. Predstavte si domácnosť s mesačným príjmom 20 tisíc Sk, ktorá je momentálne zadĺžená sumou 540 tisíc Sk, ako si berie ďalší úver vo výške 56 tisíc Sk. Je to nepredstaviteľné, keďže nikto by jej nepožičal a len blázon by v takejto situácii vôbec pýtal. Nie tak štát, ten si vždy nájde veriteľa. Zdá sa, že ani "stredopraví" politici veľmi necítia, čo je to zodpovednosť.
Lámať palicu nad koalíciou je však určite predčasné, Mikloš i Nemcsics sa zariekavajú, že skutočné úspory prinesú samotné reformy. Faktom je, že tie sa chystajú a zatiaľ niet silného argumentu proti tvrdeniu, že najmä v zdravotníctve a sociálnom rezorte budú hlboké a zásadné. Samotný rozpočet so škrtmi v niektorých tzv. mandatórnych výdavkoch síce popiera Miklošovu teóriu, že bez reforiem niet úspor, zároveň však aj donaha odkrýva, že šetrenie sa spustilo naozaj len polovičato a nedôsledne.
To je zatiaľ najdôležitejšia správa z prípravy zákona roka. Nezaslúži si možno až taký príkry komentár, napríklad Rusko už ohlasuje, že ANO navýšenia v niektorých rezortoch nepodporí. Lepšie je ale preventívne kričať, než neskôr bezmocne kliať...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
