Honzu Nedvěda, folkového pesničkára
1. Existuje udalosť, jav alebo vec, ktorú si dodnes nedokážete vysvetliť?
- Štyri-päťkrát za mesiac sa mi stávajú také veci, ako napríklad že v noci sa mi snívalo o bratovi a ráno mi zavolal, čo teda Franta nerobí nikdy. Alebo vidím vo sne človeka, ktorého potom nasledujúci deň večer naozaj stretnem. Alebo som v jednom štúdiu počul nejakú novú pesničku od Vojtu, ktorú som nepoznal, a potom večer ležím doma, pustím si rádio a tam práve hrajú tú Vojtovu pieseň. Ten fatalizmus existuje, ak sa vám to stane štyri razy za mesiac, to nie je prirodzený jav, deje sa niečo, čo je mimo moje chápanie.
2. Kto a kedy za vás ťahal horúce gaštany z ohňa?
- Okrem mojich rodičov asi nikto nikdy. Možno niekedy niekto, o kom neviem, a týmto by som sa mu chcel ospravedlniť, ale myslím, že som si všetky horúce gaštany ťahal z ohňa sám, sám som si všetko musel pretrpieť, aj keď som bol roky ženatý, tak som s tou hudbou žil sám.
3. Ak by ste sa mohli prevteliť, kým alebo čím by ste chceli byť v budúcom živote?
- Ja by som nechcel ešte jeden život. Ja už som si svoje prežil. Stačilo, nie je ľahká doba.
4. Čo vám zabudli dať sudičky do vienka?
- Jedna sudička mi nedala krásu, ale tá druhá mi zas nadelila akúsi schopnosť vnútorného chápania, takže je to vykompenzované.
5. Kedy ste mali zo seba najlepší pocit?
- Pred tromi rokmi v Amerike v Miami Beach na nedeľňajšej omši v černošskom kostole v černošskom ghette, keď som sa s nimi gospelovým spevom a tancom modlil. V tom kostole boli samí černosi, spolu 300, možno 400, a ja jediný som tam bol biely. Stál som medzi nimi, tancoval a spieval. Keď tí lídri vpredu počuli, ako spievam, chceli, aby som šiel dopredu: ´Pane, vy musíte ísť dopredu predspievať tým ľuďom, vy zaspievate: Miluje nás boh? Ľudia zaspievajú: Áno, miluje. Vy: Prečo nás miluje? Oni: Pretože je plný lásky.´ Sú to jednoduché slogany, ktoré dokáže každý, aj keď anglicky dokonale nevie. Ale hoci to bola pre mňa česť, odmietol som, hanbil som sa, nezvládol by som to. Ten fantastický černošský gospel musí každý zažiť na vlastnej koži, aby vedel, o čom hovorím.
6. Čo vás otravuje?
- Zloba, hlúposť a arogancia politikov, ktorú si všímam a vidím už posledných päť rokov, a tá už sa nedá odpúšťať. Pri tejto príležitosti vám chcem pogratulovať, lebo tak rýchlo ako vaša vláda sa nedohodla asi žiadna vláda nikde na svete, kiež aj u nás by to bolo tak, jéj, slovenský národ, nech vám to vydrží ešte aspoň dva-tri mesiace, haha.
7. Kedy ste zažili najväčšie prekvapenie?
- Keď som vyšiel na Strahov po tých schodíkoch na to pódium a tam bolo tých stotisíc ľudí. Keď sa narodili moje deti, to bolo nádherné. Alebo prekvapenie som zažil, keď mi zomrel otec, a zistil som, že nie je, toľko som mu toho ešte chcel povedať, ale už nebol, ale taký je svet, aj ja raz odídem. Ale keď som vtedy vyšiel na ten Strahov, tí ľudia, to bolo krásne!
8. Na čo by ste sa nikdy nedali nahovoriť?
- Na podraz, podvod, klamstvo, podraziť človeka by som nevedel. Snažím sa klamať čo najmenej, alebo vôbec, ale niekedy musíte. Alebo keď vás niekto klame, oklamete aj vy jeho, to ešte áno, ale keď sa piati za chrbtom šiesteho dohodnú, že ho podrazia, to nie.
9. Zažili ste situáciu, keď vám zostal rozum stáť?
- Asi nad Čečencami, ktorí vzali to divadlo a šesto ľudí ako rukojemníkov. Tu končí akékoľvek odpúšťanie. Netvrdím, že je dobre, že sú Rusi v Čečensku, ale svoj názor vyjadriť tak, že chcete zabiť bezbranných nevinných ľudí, ženy, deti, to je odporné. Som rád, že nie som policajtom v meste, kde sa to stalo, stal by sa zo mňa blázon, zlý blázon, ktorý by si to s nimi hrozne vybavil...
10. Čo vám vždy urobí obrovskú radosť?
- Dobro, láska, objatie, keď si pritúlite to svoje dievča a ona sa trasie, máte pocit, že obaja letíte na nebo. A obrovskú radosť mám, keď si ľudia spievajú moju pesničku.
11. Kedy ste mali chuť prepadnúť sa po zem?
- Stokrát v živote, tisíckrát. Povedal som na pódiu vtip, ale zle, a ľudia sa zasmiali, zasmiali sa kvôli mne, ešte chvíľu čakali, čo bude, a nič. Hneď som potom začal hovoriť a dostal som sa z toho. Alebo keď som musel opustiť lásku, keď som jej musel povedať: Prepáč, nehnevaj sa, ale ja ťa naozaj nemám rád... To dievča vtedy vidí, že to tak chcete, ale vlastne aj nechcete, že bojujete sám so sebou. Vtedy máte pocit, že ubližujete bezbrannému človeku a prepadli by ste sa pod zem desaťkrát, ale takouto pravdou v skutočnosti neublížite, oveľa viac by ste ublížili, ak by ste tú pravdu nepovedali.
12. Máte na niečo obe ruky ľavé?
- Na mnoho vecí, strašne sa mi páči práca s drevom, ale neviem to, vezmem nôž, snažím sa tú lipu kudlať, a nejde mi to. Možno by som chcel vedieť hrať na piano, ale na to nemám ľavé ruky, len som sa to proste neučil, tak si naň len tak brnkám. A možno mám obe ruky ľavé na to, aby som dokázal odpustiť niektorým ľuďom, ale to myslím symbolicky, chcel by som mať na to pravé ruky...
13. Kedy ste prestali byť dieťaťom?
- Nikdy. Som stále dieťa vo všetkom. Strašne sa všetkému smejem. Hrám sa, občas si s chlapcami idem brnknúť automat, ako malé deti, dáme do toho korunu, vyhráme dve a sme šťastní. Alebo sa strieľame na Gameboy alebo Playstation, mimochodom, synovec Vojta a syn Honza sú v Playstation majstri.
Autor: jav
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
