minisummite EÚ v Bruseli za dva dni. Lídri pätnástky sa zhodli na finančných náležitostiach rozšírenia a vyjednávacích pozíciách EÚ v dvoch najťažších prístupových kapitolách - pôdohospodárstvo resp. financie a rozpočet. Výsledok bol premiérom kandidátskych štátov následne oznámený na pondelňajšom posedení s dánskym predsedníctvom. Súhronom sa teda v integračnej kauze stalo za posledný týždeň viac, ako od začiatku roka doposiaľ...
Samozrejme, happy endu museli predchádzať dramatické rozhovory medzi Schröderom a Chiracom, dvomi kľúčovými eurohráčmi. Práve ich doterajšia neschopnosť čo len priblížiť vzájomné stanoviská v otázke agroreforiem hrozila, že zostane blokačnou záklopkou. Ich rýchla dohoda preto dokonale prekvapila a európska tlač nevychádza z úžasu, že akí sú to predsa len zodpovední štátnici, hoci dlho tak nevyzerali. Iná vec je samotný obsah dohody, ktorú tretí silný v pozadí, britský premiér Tony Blair, komentoval ako "odklad tvrdých reforiem na mnoho rokov". Dovolíme si s Blairom plne súhlasiť s hodnotiacim dovetkom: cenou za zjednotenie Európy bude ešte tuhší agrosocializmus, než vládol doteraz.
Tak či inak, znamená to, že veľké brány Európy sú už pre desať kandidátov vrátane Slovenska dokorán otvorené - za jediného predpokladu: že s návrhmi EÚ budú súhlasiť. Čo - každý uzná - je predpoklad, ktorému je mesiac pred rozširovacím summitom v Kodani ťažko postaviť antitézu... Aj na vzdory faktu, že v obraze defilujúci šéfovia kandidátskych vlád jeden po druhom vyhlasujú, aké sú bruselské podmienky nevýhodné, či dokonca neférové. A nejde iba o politikov - dnes by mala byť v Prahe dokonca akási demonštrácia českých farmárov. A o tom, čo sa deje v Poľsku, je azda lepšie nepočuť...
Nádeje, ktoré živia Dzurinda a jeho kolegovia, teda že do mesiaca je ešte možné vyrokovať ľudskejšie podmienky vstupu, sú plané. Pokiaľ ide o rozpočtovú kapitolu, ponuka napokon ani nedopadla najhoršie - ak sa dá veriť vyjednávačom. Podľa verzie Jána Figeľa, ale aj českých a maďarských negociátorov, noví členovia by mali byť od začiatku v pluse, takže strašenie, že v prvom roku budeme na bohatších doplácať, stojí asi na vode.
Čo sa týka agra, 25 % z dotácií, ktoré dostávajú farmári v členských štátoch, je isteže diskriminácia. Takisto je diskriminácia aj navyšovanie o púhych 5 % každý ďalší rok. Ale na strane druhej, neide o znevýhodnenie o nič väčšie ako napr. už dávno podpísané prechodné obdobia na voľný pohyb osôb. To sa vzťahuje dokonca na všetkých nových občanov únie, kým "agropeniaze" sú iba pre družstevníkov. To po prvé. Po druhé, 25 % je síce málo, ale aj veľa. Treba si len uvedomiť relácie a paritu kúpnej sily. Inak povedané - inú hodnotu má 100 euro v Londýne, kde za túto sumu, ak veľmi nehýrite, prežijete celý deň, a inú v Trebišove, kde 100 euro vystačí, ak sa každý deň neožeriete, tak na pol mesiaca. Európski vyjednávači majú jednoznačnú pravdu, ak hovoria, že keby družstevníci z východu dostali 100 %, stali by sa príjmovo najsilnejšou vrstvou spoločnosti. Napokon, nový minister pôdohospodárstva Simon už na základe akejsi rýchlej štúdie oznámil, že pri temer polovičnej rozpočtovej dotácii, než aká je plánovaná na rok 2003, t.j. 7,5 miliárd Sk na rok 2004, by 25 % z únie znamenalo ďalších 21 miliárd Sk. To je 50 %-tný celkový nárast proti tohtoročným 13 miliardám. Je teda zrejmé, že 100 % by kandidáti z voleja dostať proste nemohli, aj keby bruselský rozpočet praskal od obezity.
On ale nepraská. Dohoda, na ktorej sa zjednotili Francúzi s Nemcami, je dlhodobo antireformná a zničujúca práve v tom, že kvôli tomu, aby obe strany neškodovali, zavádza ešte väčší socializmus, než aký tam už je. To znamená, že od roku 2007 sa dotácie v únii nebudú poskytovať na produkciu, ale na prostú existenciu farmy či družstva. Na Slovensku sa doteraz hovorilo, že pôdohospodárstvo treba reformovať práve preto, lebo v únii sa subvencuje efektivita. Teraz tomu odzvonilo - miesto transformácie sa EÚ vracia tam, odkiaľ sme my kvôli nim chceli odísť.
Takže záverečná pointa: je pravda, že stredná a východná Európa vstupuje do únie. Ale s jednou odchýlkou - v pôdohospodárstve vstupuje EÚ do Slovenska (Maďarska, Poľska, atď.). Priznajme si, že export socializmu do západnej Európy je veľký úspech. Kto by to povedal v Novembri 89, že sovietsky systém je taký nezničiteľný?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
