príležitosť priznať sa k tomu úradom. Kto svoje bohatstvo do polnoci neoznámi štátu, bude tvrdo sankcionovaný. Tak káže zákon. Je 31. október, je uzávierka majetkových priznaní.
Veru tak. Na Slovensku, kde sme si zvolili echtovnú pravicovú vládu, robí štátna moc súpis súkromného majetku. V Čechách, kde vládne značkový socialista Špidla a už druhé volebné obdobie socdem-ľavica, parlament majetkové priznania v minulosti zmietol zo stola a nie sú ani v programe vlády. V Poľsku, kde bláznivý Senát majetkové priznania nedávno odhlasoval (ale v balíku s daňovou amnestiou, čo je významný detail!), SOCIALISTICKÝ prezident Kwasniewski postúpil zákon na ÚS, aby preskúmal jeho ústavnosť. Nechce totiž podpísať niečo, čo by mohlo mať "obrovské a ťažko predvídateľné dôsledky". To je, prosím, exkomunista Kwasniewski. A v Európe, ktorú vyťahujeme ako vzor pri každej hlúposti, existujú majetkové priznania iba výnimočne tam, kde majú aj priame dane z majetku - inak totiž na snorenie v súkromí nejestvuje legitímny dôvod.
Nie je náhodou, že majetkové priznania, ktoré dnes poslední oneskorenci na Slovensku podávajú, sa neujali ešte ani v socializmom nasiaknutej Európe. Kde sa ich ľavica pokúšala etablovať, tam stroskotali na ústavných súdoch. Ak totiž neexistuje ani titul, z ktorého by sa štát občana na jeho majetok pýtal, to jest nejaká forma majetkovej dane, ide o bezprecedentné vlamovanie sa do súkromia. Právnici hovoria - "nadmerné zasahovanie do základných občianskych práv, ktoré nesleduje nevyhnutné ciele".
Je preto neuveriteľné, že sme na Slovensku stále ako barani, ako stádo oviec, ktoré strpí všetko. Veľký krik sa strhol v zime, keď lúčiaca sa Schmögnerová prepla strunu s nariadením o podávaní vyhlásení o nemajetnosti. Tým chcela - podľa vlastných slov - mať v rukách podpísaný dôkaz o "delikte" zatajovania majetku. Lavína nespokojnosti živená médiami vyústila do populistického gesta časti bývalej koalície, ktorá nezmyselnú operáciu zastavila v čase, keď už bolo odovzdaných 1 a pol milióna vyhlásení o nemajetnosti. Tie mali byť neskôr skartované - stálo by za to sa opýtať, či boli. V apríli potom parlament schválil novelu, ktorá zrušila povinnosť občanov úradne ohlasovať svoju chudobu, zachovala však povinnosť priznávania majetkových prírastkov (po septembri °99) v hodnote vyššej ako 1,5 milióna.
Pre "najlepšiu ministerku financií roku 2000" (Euromoney) to bol klinec do rakvy - Koncoš si vyhlásenia o nemajetnosti prisvojil ako hlavný argument, keď Brigitu sťahoval z obehu. Týmto však aj ľudové povstanie (umocnené v tom istom čase paralelnou kauzou s formulármi o odpadoch) na Slovensku skončilo. Dzurinda a ini "pravicoví" koaličníci sa ešte týždne pretekali v odsudzovaní zbytočnosti Schmögnerovej nariadenia a kritizovali "prehnanú byrokraciu, spojenú s podávaním priznaní" a tiež "nepripravenosť úradov na uplatnenie zákona". K principiálnemu kroku, ktorý sme v Korzári viackrát urgovali - zrušeniu majetkových priznaní ako takých - však neprikročili.
Ani ich to nenapadlo. A niet divu, keď si taký Mikloš prednedávnom dokonca pochvaľoval, ako môžu majetkové priznania pomôcť k lepšiemu výberu daní. Naozaj, to je ich "účel" - všetci sme podozriví, plošne, že okrádame štát. A podozrievajú nás tí, ktorých sme si zvolili. Problém akurát je, že ekonomický liberál Mikloš a ďalší sa kruto mýlia. Všetci, ktorí nadobudli nelegálny majetok, ho majú dávno spoľahlivo "poistený". Existuje na to dvadsaťpäť spôsobov - najrozšírenejšie určite budú fiktívne zmluvy o pôžičke. Veriteľom klesne majetok pod 1,5 milióna a daňováci majú po vtákoch. Ak sa niekto bojí nevypočítateľného štátu do najvyššej miery, za ten čas, čo bol zákon signalizovaný a odkladaný, majetok dávno vyviezol. Absolútne nepriestreľné je oceňovanie tzv. "obvyklou cenou" - k informácii o cene nadobúdacej, teda skutočnej, sa štát už nedostane. A ak, nedajbože, si v tomto priznaní majetok nadhodnotíte, tak v budúcnosti môžete spokojne kradnúť cez desať ďalších priznaní. Teda, ak vás nechytia...
Máme údajne pravicovú vládu a principiálne je preto jediné: Žiadať, aby túto nehoráznosť, ktorá nemá svojho rovného druhu v Európe, zrušila. Odkiaľ sa berie právo štátu zhromažďovať údaje majetku súkromných osôb, nútiť ich do jeho oceňovania a podávania hlásenia?? Majetkové priznania sú hanbou a výsmechom demokratického štátu a v slobodnej spoločnosti nemajú čo pohľadávať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
