vstupu nových členov. V Bruseli sa od utorka striedajú delegácie kandidátskych krajín vedené hlavnými vyjednávačmi na prvom kole zásadných záverečných rokovaní, ktorých cieľom je najmä označiť hlavné ostávajúce problémy a požiadavky kandidátov.
Keďže takmer všetky ostatné kapitoly sú uzavreté, rokovania sa sústredia na poľnohospodárstvo, rozdelenie peňazí na podporu regiónov a rozpočtové otázky. V tejto prvej "etape počúvania" Európska komisia a predsedníctvo vypočuje kandidátov a zaznamená ich názory a požiadavky. Tie podľa zdrojov EK rozdelí do troch skupín - na neprijateľné, o ktorých nebude možné rokovať, na spoločné negociovateľné a individuálne negociovateľné.
Témy, o ktorých bude možné rokovať, či už spoločne, alebo jednotlivo s kandidátskymi krajinami, zhrnie komisia a predsedníctvo do dokumentu, ktorý by mali najneskôr 18. novembra schváliť veľvyslanci členských krajín. Záverečná etapa rokovaní by potom mala byť kombináciou bilaterálnych stretnutí na nižšej technickej úrovni a riadnych prístupových konferencií na úrovni ministrov a vyjednávačov, prostredníctvom ktorých prebiehali rokovania aj doteraz.
Už v utorok absolvovali "zahrievacie" kolo prístupových rokovaní Slovinsko, Estónsko, Malta a Cyprus, včera boli na rade Litva a Lotyšsko a dnes Česká republika a Maďarsko.
Slovenská delegácia vedená hlavným vyjednávačom Jánom Figeľom príde do Bruselu v pondelok 4. novembra, keď bude rokovať aj Poľsko. "Preberieme všetky otázky a identifikujeme naše požiadavky," povedal pred
rokovaniami, ktoré by mali trvať až tri hodiny, hlavný vyjednávač Figeľ. Nevylúčil, že v záverečnej etape rokovaní pred decembrovým summitom v Kodani sa bude musieť "presťahovať" do Bruselu. Finálne rokovania totiž môžu prebiehať nepretržite niekoľko dní.
Podľa bruselských znalcov sa bude predsedníctvo a komisia snažiť dosiahnuť konečnú dohodu už na ministerskom zasadnutí 9. a 10. decembra, teda ešte pred kodanským summitom (12. - 13. decembra). Ten by už mohol byť iba slávnostným uzavretím rokovaní o vstupe.
Znalci dodávajú, že veľa bude závisieť od dohody EÚ s Poľskom. "Ak sa dohodne Poľsko, dohodnú sa aj ostatní," uviedol jeden z nich. Naopak, ak by v rokovaniach s Poľskom nastal vážny rozpor okolo finančných otázok, musel by sa zrejme riešiť až na najvyššej politickej úrovni v Kodani.
Základom pre záverečné rokovania sú rozhodnutia, ktoré minulý týždeň prijal summit EÚ v Bruseli. Pätnástka ponúkla kandidátom postupné zavedenie priamych poľnohospodárskych platieb od počiatočnej výšky 25 percent, ktoré sa budú zvyšovať až do roku 2013. Na štrukturálne akcie, ktoré slúžia na podporu zaostalých regiónov, vyčlenila EÚ 23 miliárd eúr. Nové členské krajiny, ktoré budú po vstupe do únie v rozpočtovo horšej situácii ako pred vstupom, dostanú podľa rozhodnutia lídrov EÚ kompenzácie.
Slovensku sa nepáči najmä pridlhé prechodné obdobie pri poľnohospodárskych platbách, niektoré výrobné kvóty v sektore poľnohospodárstva ani umelé zvyšovanie štrukturálnych platieb v prvých rokoch členstva.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
