dvadsať nevinných obetí v divadle Dubrovka - pričom toto číslo sa môže ešte stále zvýšiť - sa vo svetových médiách a diskusiách premieta do základnej otázky: Bol zásah ruských bezpečnostných zložiek adekvátny, je toto vyústenie úspechom či debaklom Kremľa? Otázka je to kľúčová, pretože ak sa na odpovedi sformuje nejaký širší konsenzus, či aspoň "relevantná" väčšina, tak môže predurčiť budúce taktiky a stratégie medzinárodného boja s terorizmom.
Samozrejme, niet normálneho politika či človeka, kto by popieral absolútne "zásluhy" čečenského samovražedného komanda na tragédii. To je mimo debaty. Ale: motív silnej spoluzodpovednosti Putina a celého ruského vedenia za útok sa neustále objavuje. Tí, ktorí hovoria o neprimeranosti plynového "riešenia" v divadle Dubrovka, vlastne tvrdia, že bezcitnosť, s akou Rusi obetovali svojich rukojemníkov, je logickým pokračovaním spôsobov, akými vedú vojnu v Čečensku. Tento pohľad hovorí, že ak štátna moc terorizuje civilné obyvateľstvo (Rusi v Čečne), tak si vlastne koleduje o to, že jej vlastní občania padnú za obeť podobného zaobchádzania. A tí, ktorí sa teroru dopustia, majú poľahčujúcu okolnosť.
Názor je to zdanlivo logický, ale treba ho odmietnuť ako mimoriadne nebezpečný. Ak pripustíme, že existuje taký teror, ktorý môže mať svoje zdôvodnenie, či dokonca ospravedlnenie, sme na polceste k bin Ládinovi. Argumentom na vraždenie nevinných či vydieranie ich životmi nemôže byť nikdy ani zabíjanie iných nevinných, mučenie a znásilňovanie (čo sa podľa mnohých svedectiev deje v Čečensku). Nevraviac o hrozbe, že táto stopa vedie na úplné scestie v prípade, ak sa "poľahčujúce" motívy začnú hľadať u strojcov 11. septembra či palestínskych samovražedných akcií. Summa summarum - spôsob vedenia čečenskej vojny robí Putina a spol. spoluzodpovednými, členov komanda však ani v najmenšom nevyviňuje. To treba povedať, pretože mnohé návraty k Dubrovke akoby boli magnetizované ideou "hľadajme príčiny teroru". Príčin niet, žiadny teror nemôže mať "príčinu". Ten, kto páše teror, nie je človek.
Hodnotenie samotného zásahu zostáva vo svete rozpoltené. Početných zástancov majú obe krajné verzie - absolútny úspech vs. absolútny prepadák. Koho ale neopustil zdravý rozum, musí sa pýtať, prečo Rusi neaplikovali naťahovaciu taktiku, aká je bežná v podobných situáciách. Analytik Duleba ich obhajuje tvrdením, že stiahnuť vojská z Čečenska, čo bola podmienka teroristov, sa aj tak technicky nedalo. To je pravda - prečo sa to ale nedalo sľúbiť a naťahovať čas a rokovať akože o detailoch a pritom sa snažiť o prepustenie čo najväčšieho počtu aspoň žien a detí? To sú osvedčené vyjednávacie techniky, vyskúšané pri viacerých "príležitostiach". Rusi tvrdia, že museli zasiahnuť, lebo začali popravy rukojemníkov. Indície západných spravodajských služieb to ale spochybňujú.
Veľmi vážnym nepriamym dôkazom proti Rusom je potom ich správanie po akcii. Je možné prijať argumenty expertov, že inak ako plynom sa na kamikadze teroristov ísť nedalo. Ako ale vnímať udalosti ex post? Neprezradiť lekárom zloženie a pôvod plynu, a tým hazardovať so životmi ďalších obetí, to sa už nedá ničím obhájiť. Takisto chaos, absolútne nezvládnutá logistika tylového zabezpečenia akcie, vrátane nepripravených nemocníc, to všetko ukazuje smerom, že životy v divadle uviaznutých nešťastníkov neboli faktorom, ktorý sa bral veľmi do úvahy.
Spôsob, akým sa Rusi vysporiadali s Barajevovým komandom, sa takto vlastne ani vojensko-bezpečnostne hodnotiť nedá. Čo totiž hodnotiť, ak počet obetí nebol parametrom? O čom sa máme hádať, ak vieme, alebo aspoň tušíme, že Putin sa rozhodol urobiť z Dubravky exemplárnu kauzu, aby mu to už nikto viac neskúšal. Skutočnosť, že ruský prezident spustil masaker bez náznaku snahy o vyjednávanie, je akoby novým návodom na "dialóg" so samovražednými teroristami. Tí doteraz vždy boli vo výhode bezohľadnejšieho, keďže ťažili z toho, že na vlastných ani cudzích mŕtvolách im nezáležalo. Teraz Putin povedal: koniec chlapci, česť práci, nezáleží ani mne.
Samozrejme, Putin je Rus, tým to mal jednoduchšie. Západný štátnik by si na toto ešte netrúfol. Zatiaľ. Obrovská otázka, ktorá po Dubravke vyvstáva, sa pýta práve na to, či nám teroristi nezačínajú vnucovať svoje kritériá na cenu ľudského života.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
