príbytku, osvetlenom miliónmi plamienkov zo sviečok života, býva podľa pradávnych legiend sama Smrť. Aj keď existujú mnohé jej vyobrazenia, smrteľníci sa nezhodujú, či je tá, ktorá s nemilosrdnou spravodlivosťou príde raz ku každému z nás strašidelným kostlivcom v bielej plachte s ostrou kosou. Alebo skôr nežnou bielou vílou, ktorá nás jemným bozkom smrti odsťahuje zo slzavého údolia do večnej blaženosti.
Niektoré mýty o smrti mieria do nadpozemských výšok - jeden z najpôvabnejších vraví, že počet hviezd, ktoré sa trbliecu nad nami je zhodný s množstvom ľudí, žijúcich na Zemi. Umierame, keď naše hviezdne slnko vyhasne. Láskyplné varovanie prarodičov, ktorí odhovárajú deti, aby neukazovali na hviezdy prstom, tento mýtus podporuje. Starkí svoju výstrahu sprevádzajú dodnes upozornením - človek, ktorý náhodou ukáže priamo na svoju hviezdu, umrie.
Dávno predtým, ako pápež Gregor IV. určil 1. november za sviatok všetkých svätých a nasledujúci deň zakotvil v kalendári ako deň dušičiek, mysleli ľudia v období prehlbujúcej sa jesene na posledné veci. Žili s prírodou, videli zničujúce následky skracujúceho sa času slnečného svitu. Nadzemné časti vegetácie odumierajú v chlade a temnote - plody a semienka odpadávajú a miznú v studenej zemi. V obavách obracal sa človek k ohňu - i ním žiadal o pomoc uctievaných zvečnených predkov. Jasom a teplom ohňa odháňali ľudia, roztrasení neúprosnou predzimou i obávané strašidlá.
Z pradávnych čias pochádza obyčaj, dodnes udržiavaná vo viacerých častiach Európy - je ňou pečenie kultového dušičkového pečiva. Na Slovensku a v Čechách sú to známe malé bochníky nazývané i dušičkovým chlebom. Ten ľudia niekde i dnes v noci z 1. na 2. novembra nechávajú na stoloch. Pre prapredkov, duše ktorých vraj prichodia na návštevu, aby ich s úctou počastovali. Inde v strednej Európe tiež pečú špeciálne pečivo - v Nemecku napríklad v tvare vrkočov. Známy je i zvyk nosiť na hroby rôzne ďalšie pokrmy - popri inom symbolickú tzv. dušičkovú kašu zo strukovín. Veď práve hrach, fazuľa či šošovica majú zázračnú schopnosť vyklíčiť i po dlhšom čase a bývali napokon súčasťou výbavy hrobov už v starom Egypte.
Autor: eb
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
