prázdniny, neďaleko nej sme sa s loptou a bratrancom Petrom preháňali a skôr, či neskôr sa stala terčom nášho záujmu.
Peter ako domáci mi vysvetlil, že už nefunguje. Ale nemá kolo nej chodiť, aby do nej nespadol.
Zasypme ju, vravím mu, aby do nej nespadli iné nezbedné deťúrence. Desila ma predstava bezbranných telíčok, ktoré sa bez dychu či s revom rútia hlbokou tmavou rúrou, dopadajú na tvrdé, ostrými kameňmi posiate dno a v sekunde sa menia na krvavú hromadu. A potom potkany atď., ako v dobrom filme.
Zasypme ju, piesku máme dostatok, nedalo mi svedomie.
Dve hodiny sme zvláčali vo vedrách hlinu, piesok, kamenie a iné haraburdy z okolia. Zbytočne. Do tej čiernej diery to padalo jak do studne.
Prerušil nás až starý mládenec Oskar z dolného konca, ktorého mať spáchala kvôli nemu samovraždu, i keď naša Ánďa hovorievala, že to nebolo s kostolným poriadkom.
Nebláznite, decká, ste rozum potratili? Zasypať studňu, na to si netrúfajú ani dospelí. Veď by ste tam mohli hádzať do súdneho dňa. Pravda je, že raz príde doba, keď ľudia budú do čiernych dier sypať nielen piesok a haraburdie, ale, boh nás ochraňuj, aj peniaze.
A pošiel aj s nami na pivo.
Oskarovi v dedine inak ako vizionár nehovorili, i keď naša Ánďa tvrdila, že je obyčajný korheľ. Kým sme však vypili, my kofolu a on poldeci, vyjavil nám pravdu, ktorú sme pochopili až s odstupom času.
Nič si z toho nerobte, šarvanci, lebo platí, že tí, čo nemôžu, by veľmi chceli naprávať a tí, čo už môžu, na to rýchlo zabudnú, lebo každému ide o vlastné peniaze.
Veď vravím, volali ho vizionár, aj keď bol len obyčajný alkoholik.
Autor: Peter B. DOKTOR
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
