lídra skupiny Romana Horkého na turné do Kanady a pauzou, ktorá Kamelot čaká. A spolu s hviezdami ako Wabi Daněk, Pavel Dobeš, Ivan Mládek, František a Jan Nedvědovi (ale každý sám), Allan Mikušek a ďalšími patril práve Kamelot k najlákavejším protagonistom štvrtého ročníka tohto známeho trojdňového festivalu. V tomto roku oslavuje táto kapela, ktorá má na konte už 14 albumov (a to o mesiac pribudne ďalší), svoje už 20. narodeniny. S Romanom Horkým sme sa v Piešťanoch porozprávali.

Roman, odchádzate do Kanady.

- Z Kamelotu idem sám, budem tam hlavne hrať a zbierať inšpiráciu k napísaniu ďalších piesní. Mám dohovorené hranie s jednou kanadskou kapelou, takže obídeme pár miest. Kontakty sú predbežne dohodnuté, konkretizovať sa budú záverom roku. Presný termín odchodu a miesta koncertov, to je všetko ešte vecou rokovania, ale budú to skôr menšie sály a klubové záležitosti, kde zaspievam pesničky vo svojom jazyku.

Čo od zámoria očakávate?

- Bude to pre mňa kus poznania, nikdy som tam nebol, veľké ilúzie o tamojších ľuďoch si nerobím, ľudia sú všade rovnakí, ale tá krajina ma láka, lákajú ma nové vône, nové farby. Mám široké srdce, široký obzor pred sebou, ale na to zhodnotenie sa tu stretneme tak o rok a pol, o dva roky a až potom si povieme, či to stálo za to a či ma tamtá krajina inšpiruje viac ako táto, no čosi také nemôžem povedať, keď som tam ešte nebol.

Aká je vaša znalosť angličtiny?

- Je priemerná, ale verím, že sa dohovorím, zatiaľ som sa dohovoril v akejkoľvek zemi, kde som bol. Keď zapadnem do kapely, verím, že začnem skoro komunikovať, ale všetko ukáže čas. Mám tam i veľa kamarátov od nás, emigrantov, práve jeden z nich, ktorý emigroval v ´82-om, ma bude očakávať vo Vancouveri, takže sprievodca mi nebude chýbať.

Aký máte vzťah k popularite?

- Ja som nikdy populárny nebol a vďaka tomu, že som nikdy nebol v oficiálnej najvyššej móde - v tých Nedvědoch, Vondráčkových a Gottoch, tak z módy ani nikdy nemôžem vypadnúť. Moje pesničky sú známe a populárne, ale ja osobne nie. Nejaký meter popularity podľa mňa neexistuje, všetko je vecou reklamy, keď sa okolo kohokoľvek urobí veľký humbuk, tak je populárny každý, len na to treba mať peniaze. Viem, ako to v biznise chodí, že popularita je o peniazoch, a preto ešte raz tvrdím, že veľký biznis sa robí okolo mojich pesničiek, no okolo mojej osoby nie. ´Já jsu obyčejnej kluk s kytarou´, ktorý ľuďom chodí spievať, žiadne milióny okolo nás nikdy neboli.

Ako vychádza Roman Horký s novinármi?

- Do bulvárov rozhovory nikdy nedávam, očakávam, že novinár sa pred interview predstaví, kto a z akého plátku je. Seriózneho novinára som nikdy neodmietol a kto chce so mnou urobiť rozhovor, tomu rozhovor vždy dám.

Ste krstným otcom prvého CD košickej skupiny Montana.

- To už je nejaký čas dozadu, ale pre mňa je to kapela, ktorá sa tú muziku snaží robiť úprimne, vyšla z podobných základov, a tak sme pozvanie prijali a prišli sme si k nim do Košíc zahrať.

Mimochodom, kto každý je krstným otcom vašich albumov?

- Napríklad Wabi Ryvola, ktorý už nežije, ďalej Jarda Samson Lenk, Wabi Daněk, to bolo ešte v tých našich začiatkoch, už si ani všetkých nepamätám, no raz nám krstil album vtedajší premiér Václav Klaus, i to je už dávno. Že prečo Klaus? Ja proti nemu nič nemám, snáď bola vtedy taká nejaká doba, ale prečo práve on, by bolo lepšie sa opýtať nášho manažéra.

Médiami prebehla informácia o plánovanom zániku Kamelotu akosi pri príležitosti už 20. narodenín skupiny.

- Kamelot sa rozhodne nerozpadá, ale bude dlhá pauza, aká dlhá, to neviem. Aj kvôli Kanade, ale hlavne je to záležitosť môjho osobného odpočinku. Hrám už 20 rokov a teraz som to obdobie zhodnotil a rozhodol som sa dopriať si pauzu v tvorení, oddýchnuť si a ísť niekam inam po tom, čo som rok čo rok obchádzal rovnaké miesta v republike. Proste, 20 rokov chce pauzu, urovnať si veci v hlave a povedať si, akým smerom sa mám uberať.

Pripúšťate, že pôvodne neurčito dlhá pauza sa môže pretiahnuť tak, že vlastne už neskončí?

- Potrebujem sa na to pozrieť z druhého brehu. A to nielen fyzicky z druhého brehu oceánu, ale aj obrazne z druhého brehu rieky. Z druhého brehu sveta.

Ako uvažujete o tvorbe nových piesní?

- Písať pesničky ma baví, od Kanady určite očakávam novú inšpiráciu, to, čo v inom prostredí, inej zemi, inom mori nájdem a poznám, priveziem sem a budem predávať ďalej našim ľuďom v pesničkách.

Je o vás známe, že chodievate so svojimi fanúšikmi na vandre.

- Máme fanklub, s ktorým dva razy ročne vyrážame na vander, viackrát nestíhame, keď máme 150 koncertov s kapelou po republike a do toho ešte promo-akcie a natáčania. Vandre sú dvojdennou záležitosťou, táborák, stany, rieka, klasika, tak to robíme.

Nie sú niekedy vaši fanúšikovia, i na tých vandroch, dotieraví?

- Ale nie, ja mám ľudí rád, ľudia mi nikdy nevadili, preto aj vandre robím, nie pre seba, ale pre ľudí.

Možno všeobecne povedať, že folkoví hudobníci mávajú komplikované osobné a rodinné životy, rozvody, niekoľko manželstiev či vzťahov, ako to vnímate?

- Ja som raz rozvedený, a to mi stačilo, inak žijem relatívne normálnym životom, mám tolerantnú ženu, ktorá vie, čo robím. Je pravda, že ako ´folkař´ proste musíš mať tolerantnú ženu, lebo nežiješ taký úplne normálny život, ale dosť odlišný, veď ročne si 200 dní, ak nie viac, mimo domu. Čo som si doteraz spískal, to som si spískal svojou vlastnou blbosťou. A čo si ešte spískam, to si spískam svojou vlastnou blbosťou, teda, ak k tomu dôjde.

Napísali ste počas vašej folkovej kariéry asi 250 piesní, je to vysoké, skoro by som povedal rekordné číslo.

- A ja tých ďalších 250 ešte napíšem. A neberiem to ako rekord, mňa to skrátka baví.

Máte rád takýto štýl viacdňových festivalov, keď si po vystúpení môžete s vašimi priaznivcami zájsť spolu na pivko, zabrnkať, pokecať?

- Viete, tento festival je už na mňa dosť veľký, a tak radšej hneď odídem a sadnem si do ´hospody´ v pokoji niekde s kamarátmi. Je tu 10 tisíc ľudí a ja sa s každým nemôžem pobaviť a povedať mu: ´Ahoj, sme kamaráti, dáme si panáka´, to by som bol ožratý na 10 rokov dopredu.

Je piešťanské vystúpenie ozaj posledným festivalovým vystúpením Kamelotu pred vašim odchodom do Kanady?

- Posledné festivalové vystúpenie áno. Do konca roku ešte vydáme nový album, už 15. v poradí, ktorý nazvem podľa mojej dcéry Valerie a máme dohodnutých ešte nejakých 90 koncertov. Takže do konca roka ešte hráme na plné pecky, ale po Silvestri už bude pauza. A po tej Kanade uvidíme, potom sa všetko ukáže.

Autor: jav

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.