dohromady. Pôjde o naozaj široký program vcelku zásadných, až radikálnych reforiem.
S jednou čestnou výnimkou - pôdohospodárstva. Tam položila svoju nohu Európska únia - musíme čakať na jej "reformu" od r. 2007, aby sme mohli čerpať zo studnice agrofondov. To znamená vynikajúcu správu pre SMK, ktorá sa nemusí brániť nájazdom svojich početných klientov - dotácie budú chodiť ďalej a dokonca mastnejšie. To je prvý malý škandál - najmä vo svetle povedané nižšie.
Z ďalších vecí, ktoré sú už aj z embryonálneho štádia vládneho vyhlásenia jasné, je sklamaním odklad zníženia priamych daní a odvodov do poisťovní. Toto je línia Ivana Mikloša, ktorú presadil aj voči nedočkavejším partnerom; hovorí, že zásadné úspory môžu priniesť práve až spustené reformy.
Téza je to minimálne sporná a bola by zrelá na kvalifikovanú oponentúru. Fakt je ale ten, že Miklošovi rovnocenného makroekonóma vládna koalícia nemá. Zvíťazil teda opatrný prístup, založený na dogme, že zníženie zaťaženia rovná sa automaticky zníženiu príjmov a teda neželanému napätiu vo verejných financiách. Bez silnejších analýz, na ktoré si netrúfame, povedzme, že presne táto téza bola hlavnou zbraňou Schmögnerovej, keď - aj proti Miklošovi - bojovala proti zníženiu daní. Napokon to bol aj Mikloš, ktorý neexistenciu úmery medzi daňovými sadzbami a príjmami obíjal Brigite o hlavu, keď sa v r. 2000 a 2001 dostavili prvé čísla o výnosoch zo znížených sadzieb z daňového úradu.
Pripusťme, že ak tie reformy naozaj uvidíme, rok-dva ešte vydržíme. Problém je v tom, či všetci budeme ochotní trpezlivo čakať. Občan dnes jednoducho vidí - a už aj vo vládnom vyhlásení to figuruje - že napriek sľubu znížených daní (a odvodov) sa ide realizovať zvýšenie. Pričom samotný fakt, že sa dôraz ide presúvať na nepriame (DPH, spotrebné) dane, by neprekážal, lebo je dokonca rozumný. Prekáža signál - miesto hľadania hlbších škrtov na výdavkovej strane rozpočtu zaplátame nedostatočné príjmy opäť z vlastného vrecka. Správne a férové by naozaj bolo čarovať s daňami v balíku.
Ani čo sa týka odvodov nie je ťah vlády presvedčivý. Isteže, nie je možné z voleja povedať, že znižujeme zdravotné odvody o 30%. To by systém, prvýkrát vo svojej existencii vedený k rozumu ministrom Zajacom, nevydržal. Ak ale ide Kaník odpíliť z podpôr a prídavkov šesť miliárd, plus sa budú zavádzať rázne opatrenia proti čiernej práci, tak je možné dôvodne predpokladať, že nezamestnanosť už v prvých mesiacoch budúceho roka padne o jedno-dve percentá (ak nie viac, zbytočne ale nesnívajme). To zároveň prinesie zopár desiatok-stoviek miliónov na zvýšených odvodoch, keďže viac ľudí by malo platiť do SP. Otázka znie, prečo sa nedala odvodová sadzba do SP minimálne vrátiť na tú úroveň, z ktorej sa v r. 2000 zvyšovala? Celkom iste to možné bolo, najmä ak si uvedomíme, že účinnosť novely o sociálnom poistení, ktorá zamedzovala presunom z nemocenského do dôchodkového fondu v rámci SP, sa odkladá na 1.január 2004.
Mikloš je skrátka príliš opatrný, je zaťažený na "stabilitu". (Pritom aj zlepšené hodnotenia ratingových agentúr - teraz naposledy Fitch - stimulujú vyhliadky na istý rast.) Celkom iste Mikloš nerobí pochybenia fatálne. Ide skôr o čosi iného - udržanie základnej dôvery verejnosti. Tá bude v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch dôležitejšia, než prípadné jedna-dve miliardy, o ktoré by deficit aj ušiel (pričom - ešte raz - to vôbec nemusí byť). Ak sa trochu rozhliadneme, zo všetkých strán sa začína valiť populistická demagógia a protireformné masírovanie. Hlavný akord udáva Saktor, ale začínajú sa dvíhať všetky stavy - učitelia, zdravotníci, samospráva, štátni úradníci, sudcovia. Ono je to do istej miery pochopiteľné, každý je za reformu, pokiaľ nevkročí do jeho peňaženky. Preto je nutné rozpočet i vládne vyhlásenie nielen "pravdivo" zostavovať, ale aj pravdivo s ľudom komunikovať. Ale predovšetkým - všade tam, kde je len trochu možné, tlak uvoľniť. Je jasné, že sa nedá ustúpiť v platoch - prečo ale neurobiť aspoň symbolické gestá, ktoré navyše konvenujú s reformným smerom?
Ak sa totiť nejaká priveľká nespokojnosť vyleje z brehov, táto koalícia nemusí byť dostatočne rezistentná, aby povodni postavila pevnú hrádzu. A potom bude po celej reforme.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
