problémov, ktoré sa takmer výlučne týkajú poľnohospodárstva a rozpočtu. Hlavný slovenský vyjednávač Ján Figeľ po takmer trojhodinovom stretnutí s predstaviteľmi únie konštatoval, že "istý priestor na rokovania existuje".
Včerjšia schôdzka bola prvým "zahrievacím" kolom záverečných rokovaní s úniou, ktoré by mali vyústiť do konečnej dohody na summite v Kodani 12.-13. decembra. "Ten priestor je daný rozdielom medzi berlínskym finančným rámcom a závermi bruselského summitu...čo predstavuje vyše 2,5 miliardy eúr pre všetky kandidátske krajiny. V prípade Slovenska je to rádovo o stovkách miliónov," povedal Figeľ novinárom. Podľa Figeľa Slovensko rešpektuje, že finančný limit z Berlína nemožno prekročiť, má však obavy, že viaceré členské krajiny sa už fixujú na bruselský finančný rámec. Hlavný vyjednávač partnerom z EÚ tlmočil nespokojnosť Slovenska s navrhovaným modelom priamych poľnohospodárskych platieb. EÚ kandidátom ponúka ich zavedenie od výšky 25 percent a postupné zvyšovanie počas desiatich rokov. "Aj úroveň aj dĺžka (prechodného obdobia) sú pre nás nevýhodné," uviedol Figeľ.
To isté podľa neho platí o ponuke v štrukturálnych fondoch, kde došlo k zníženiu celkovej ponuky z 25,5 na 23 miliárd eúr. Okrem toho sa Slovensku nepáči úmysel EÚ poskytnúť novým členom po vstupe 16-percentné zálohové platby z týchto fondov, pričom platná legislatíva počíta len so siedmimi percentami. "Tieto (zálohové) platby by podľa nás mali byť podľa platnej legislatívy...Slovensku by to pomohlo aj z hľadiska spoľahlivosti a efektívnosti čerpania týchto prostriedkov, aj pri určení konkrétnej finančnej situácie po vstupe," informoval Figeľ. Problém spočíva v tom, že EÚ navýšením zálohových platieb umelo zvyšuje príjmy nových členov v prvých rokoch, zdanlivo tak zlepšuje ich finančnú situáciu a znižuje nárok na kompenzácie. Tieto zálohy sú však použiteľné až na konkrétne projekty, ktorých príprava môže trvať niekoľko rokov.
V rozpočtovej oblasti sa Figeľ ohradil proti výpočtu EÚ, podľa ktorého by Slovensko malo dostať v roku 2003 z predvstupovej pomoci 123 miliónov eúr. Podľa slovenských výpočtov by to malo byť až 153 miliónov eúr. Rok 2003 je kľúčový pre stanovenie finančnej situácie nového člena po vstupe, pretože rozdiel medzi príjmami a výdavkami sa bude porovnávať práve s rokom pred vstupom do únie. Ak bude finančná situácia nového člena horšia ako v roku 2003, dostane nárok na kompenzácie, teda vyrovnanie tohto negatívneho rozdielu.
Podľa výpočtu EÚ by Slovensko malo nárok len na veľmi malé alebo žiadne kompenzácie. Ak by sa však k roku 2003 pridalo 30 miliónov, finančná situácia po vstupe by sa v porovnaní s predvstupovým obdobím zhoršila a SR by získala nárok na vyššie kompenzácie. Figeľ včera tiež EÚ požiadal o vyjasnenie plánovaného ochranného mechanizmu, ktorý by mal po vstupe nových členov zabrániť, aby došlo k narušeniu fungovania únie. Opatrenie podľa neho Slovensko neodmieta, ale žiada upresniť viaceré aspekty jeho spúšťania a časového trvania. "Našim základným cieľom je nespoliehať sa na ochranné opatrenia, ale byť krajinou, ktorá je schopná plniť záväzky členstva," uviedol. EÚ podľa neho ochranný mechanizmus vyjasní na budúci týždeň, keď predloží spoločné stanovisko k 31. kapitole (ostatné), o ktorej sa zatiaľ nerokovalo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
