po poslednú odrážku, neodklonil z dobrej stopy, ktorú vyhĺbili už programové tézy. Obraz budúcich dejov však tentoraz už rozvité myšlienky nevyostrili. Naopak - skôr pozahmlievali.
Kto si prečíta jednotlivé kapitoly aspoň dvakrát, príde na to, že určujúcou stratégiou vlády bol "širokorozkročmý" priestor. Zrodil sa teda taký text, ktorý zväčša ponecháva nádej i na tie najhlbšie reformy, zároveň však otvára i zadné dvierka pre viacmenej kozmetické zásahy. To neplatí azda v sociálnom rezorte, zdravotníctve, justícii a vnútre, kde sú kroky rozpísané detailne, vedú k zásadným zmenám a bude možné žiadať ich menný odpočet.
Výrazne "gumová" je ale napríklad finančná pasáž Ivana Mikloša: "Cieľom fiškálnej politiky vlády bude zníženie podielu verejného dlhu na HDP počas volebného obdobia". To je fajn - ale o koľko? Percento alebo desať - to predsa nie je jedno. Prvé je o ničom, druhé vynikajúci výkon. Formulácia nezaväzuje skoro k ničomu - iba k tomu, aby vývoj nebol nebodaj záporný.
O minimum konkrétnejší je Mikloš v závere kapitoly, kde sľubuje "uskutočniť všetky potrebné opatrenia, aby SR V PRÍPADE PRIAZNIVÉHO VONKAJŠIEHO EKONOMICKÉHO PROSTREDIA plnilo podmienky pre vstup do EMÚ do roku 2006". To je pokrok, keďže nepriamo vieme, že maastrichtské kritérium pre verejný dlh je 60% HDP. Tie však - našťastie - ani v tejto chvíli nedosahujeme. Takže Mikloš môže myslieť iba na deficit rozpočtu - čo znamená znížiť z plánovaných 5% HDP v r. 2003 na 3% HDP v r. 2006. Toľko je totiž strop pre deficit.
Dobre - čo si ale my máme myslieť o podmienke "priaznivého vonkajšieho ekonomického prostredia"?? To je taká guma, že by sa uživila aj v reklame na kondómy. Kto rozhodne, že kedy je vonkajšie prostredie priaznivé a kedy už nie? Mikloš sám, alebo bude na to uznesenie vlády?! A či to dáme ako otázku do referenda?
Dá sa povedať, že tu stojíme zoči-voči azda najperfídnejšej časti celého vládneho vyhlásenia. Makroekonomické zdravie totiž je, aj a najmä podľa samotného Mikloša, kľúčom k investíciám, dobrému podnikateľskému prostrediu, nižšej nezamestnanosti a vôbec k budúcej prosperite. Ako si potom vysvetliť, keď si on sám dáva v tomto smere, po prvé, nie príliš náročný cieľ, a po druhé, ešte ho zmäkčuje podmienkou, ktorá je doslova nafukovacia a objektívne nemerateľná? A vyvstáva ešte zásadná otázka: Kde sa berie, pri takom mäkkom obmedzení verejných financií, žiadať "tvrdé rozpočtové obmedzenia", ktorými sa inak - a to je veľmi dobre - vládne vyhlásenie hemží?
Toto je iba jeden, asi najvýkričnejší príklad, veľmi elastických miest PVV. Vykrikovanie najmä opozície, že v PVV chýbajú čísla a nie je konkrétne, má špeciálne na tomto mieste čosi do seba. Nie však všeobecne - a to treba rozlišovať. Napríklad je celkom v poriadku, že v PVV nenájdeme želateľný či cieľový stav nezamestnanosti. To je totiž veličina, ktorá sa už odvíja od toľkých premenných, že akýkoľvek tip by bol naozaj iba tipom. Stačí iba jeden príklad veľkej neznámej - vstup do EÚ. Neexistuje taký prognostik, ktorý by dnes vsadil jednu vlastnú výplatu na odhad, čo sa stane po 1. januári 2004. Takže plošná kritika nekonkrétnosti PVV je o ničom.
Podobne rozmazaných miest je v texte viac. Jedným z najvarovnejších je aj nijaká špecifikácia znižovania daní a odvodov. Pričom v prvej chvíli, hneď po konštituovaní koalície, boli vyhlásenia veľmi razantné. Jednoducho, ak sa v koalícii zídu štyri strany, ktoré to majú v rôznych obmenách v programoch, tak je v PVV už minimálnou slušnosťou aspoň načrtnúť perspektívu. Tá však dnes nie je o nič zreteľnejšia, než päť minút po vyhlásení výsledkov volieb. Nie je ani celkom s kostolným poriadkom, ak liberálno-konzervatívna vláda sa v partii o daniach a odvodoch zabáva na väčšine priestoru špekuláciami, ako zlepšiť kontrolu a zefektívniť výber. Niežeby to nebolo významné - je. Na kvalitnejšie holenie poplatníkov ale kladie ťažisko zvyčajne socialistická ľavica.
To všetko ešte nemusí nič znamenať. Azda iba malú (?) výzvu k ostražitosti. Najmä tam, kde písal text Mikloš, je badateľná priveľká opatrnosť. Na strane druhej, sektorové partie zostávajú v plne reformnom duchu. Na svetelné roky je preto pravde vzdialený Mečiar, podľa ktorého ide o najhoršie vládne vyhlásenie, aké kedy držal v ruke. Nie - ide o ďaleko najkvalitnejšie. Mohlo ale byť aj oveľa lepšie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
