ktorom krúži väčšina umelých družíc. Tých neustále pribúda, pričom väčšina z už nefunkčných a teda vlastne nepotrebných družíc ostáva na svojich obežných dráhach. Okrem družíc však vo vesmíre putujú aj vyhorelé posledné stupne nosných rakiet a rôzny vesmírny "šrot", ktorý vznikol explóziami rakiet či samotných družíc. Pritom aj malé, ale veľkou rýchlosťou letiace úlomky predstavujú vážne nebezpečie najmä pre družice s ľudskou posádkou. Už kúsoček odlúpnutého laku, pohybujúci sa vesmírom rýchlosťou približne 6 kilometrov za sekundu, môže vážne poškodiť skafander kozmonauta, ktorý vyšiel z kozmickej lode na "vychádzku"do voľného priestoru. Pozemné sledovacie stanice samozrejme priebežne sledujú všetky väčšie telesá na obežnej dráhe okolo Zeme. V Európe sleduje dianie okolo našej planéty Európske vesmírne operačné centrum (ESOC) so sídlom v Darmstadte. Toto stredisko, patriace pod Európsku kozmickú agentúru ESA, odhaduje, že doteraz bolo zo Zeme vypustených vyše 23 000 objektov s rozmermi viac ako 10 cm. Z nich sa približne 7 500 stále ešte nachádza na obežnej dráhe okolo Zeme, pričom asi len 6 % z uvedeného poču tvoria činné družice. Polovicu z celkového počtu tvoria už nefungujúce družice, vyhorelé stupne rakiet a iný "veľký šrot", zvyšok sú malé trosky, ktoré ktoré vznikli explóziami a inými kozmickými nehodami. Horšie však je to, že okolo našej planéty krúži mimoriadne veľký počet drobných predmetov (s rozmerom menej ako 1 cm), ktoré pozemné radary nie sú schopné zachytiť. Odhaduje sa, že na obežných dráhach je okolo 70 000 až 120 000 takýchto drobných "družíc", ktoré predstavujú veľké nebezpečenstvo pre funkčné satelity a najmä pre kozmické lode s ľudskou posádkou. Nefunkčné satelity sa pritom len málokedy "stiahnu" z obežnej dráhy, pretože ide o náročný a nákladný proces. Pri riadenom zostupe veľkých kozmických telies (takým bola napríklad ruská vesmírna stanica Mir) zase hrozí to, že v atmosfére nezhorí celé teleso a neiktoré jeho časti dopadnú na zemský povrch, pričom miesto dopadu sa nikdy nedá určiť s naprostou presnosťou. Hrozia tedana prepchatých obežných dráhach nejaké vesmírne "dopravné nehody". Vylúčené to nie je, i keď pravdepodobnosť vzniku vážnejšej kolízie je skutočne minimálna. Pilotované lode majú pritom možnosť vhodným manévrom vyhnúť sa hroziacej zrážke. Keď v decembri 2001 zaregistrovali pozemné sledovacie stanice, že jedna z vyhorelých ruských rakiet by mala preletieť nepríjemne blízko okolo medzinárodnej vesmírnej stanice ISS, k stanici práve zaparkovaný raketoplán ju "odsunul" na bezpečnejšu dráhu.
Tie zvieratá sa ale majú...
V jednom z najznámejších veterinárnych zdravotných stredísk na svete - v britskom Animal Health Trust (Nadácia pre zdravie zvierat) - bol nedávno inštalovaný ultramoderný počítačový tomograf, pracujúci na báze jadrovej magnetickej rezonancie. Tento tomograf, ktorý je modernejší ako mnohé v nemocniciach inštalované tomografy, je jediným takýmto pevne inštalovaným zariadením pre veterinárne účely v celej Európe. Tomograf sa používa najmä na diagnózu neurologických stavov a nádorov v psoch a mačkách, ale aj pri ortopedickom klinickom výskume krívania koní. Ten je dôležitý aj preto, lebo spomenuté veterinárne zariadenie sa nachádza v Newmarkete, ktorý je centrom britského dostihového športu. Hlavnou úlohou centra je prostredníctvom vedeckého výskumu lepšie porozumieť chorobám zvierat a zlepšiť metódy liečenia týchto chorôb. V centre boli vyvinuté nové anesteziologické a operačné postupy i nové metódy liečenia rakoviny a očných chorôb. Jednou z ďalších úloh centra je poskytovať poradenské služby praktickým veterinárom v celej Veľkej Británii a monitorovať vypuknutie rôznych chorôb. V Nadácii pre zdravie zvierat, ktorého prezidentkou je princezná Anna, pracuje približne 200 ľudí. Na snímke vidno chromého koňa, u ktorého tomograf odhalil veľkú léziu, ktorú röntgenové vyšetrenie ani iné diagnostické metódy neodhalili.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
