neodbočí, závar to môže byť aj medzinárodný. Podľa možnosti a poblúznenia aktérov prípadne aj s dozvukmi na integračnom supersummite EÚ v decembri. Samozrejme, dozvuky si vypijú - v tomto prípade - predovšetkým nevinní: Rómovia.
To, čo spáchali ANO, Csáky, SMK a vlastne celá koalícia rukou nerozbornou, je zmesou ignorancie, huráaktivizmu a povolebnej opice (eufórie). Pál Csáky už od začiatku roka, ešte hlboko v bývalej koalícii, trúbil, že by sa srdečne vzdal tejto kauzy, ktorá ho vystavovala väčším útokom a nepríjemnostiam, než napr. maďarský krajanský zákon celú SMK dohromady. Napádali ho totiž všetci vyšinutí rómski lídri, a ešte aj tí traja normálni. Pričom si vôbec nerozumel ani so splnomocnencom Danihelom, a neskôr ani s jeho nástupkyňou Orgovánovou. Tak sa stalo, že v septembri, uznesením ešte prvej Dzurindovej vlády, prešla rómska agenda priamo na premiéra. Ten ju s ľahkým srdcom prijal, keďže ho ani nenapadlo, čo naozaj nikoho v tejto krajine - že premiérom ešte raz v živote bude.
Stal sa ale zázrak a začal cirkus. Do "kompetenčného sporu" o to, komu viac Rómovia nepatria, vstúpila ešte v priebehu koaličných rozhovorov strana ANO. Zrodil sa diabolský plán - presun agendy na rezort kultúry. Prvým kandidátom na ministra bol totiž Ľubomír Lintner, ktorý má tú jedinečnú vlastnosť, že čím menej nejakému problému rozumie, o to väčšmi si naň trúfa. Navyše keď si spomenul na jackpot - do ANO kedysi naverbovali aj nejakých Rómov, ktorí si v rámci strany zriadili aj nejakú štruktúru... Takže žiadny problém...
Chybička sa vlúdila akurát jedna: Na koaličné rozhovory, kde sa toto rozhodnutie upieklo, nechodieval Rudolf Chmel, napokon skutočný minister, ktorý živého Róma videl naposledy na vojne. Chmel o svojej novej kompetencii do poslednej chvíle netušil a keby bol, možno by funkciu ani nevzal. Agilný neopolitik Lintner sa ale už nenechal odradiť a na námietky zvonka sa začal tváriť, že ANO má rómsku kauzu dávno prekuknutú a rozrobenú. Sľúbil akčný plán do troch týždňov...
...a sme doma. Koncepcia, ktorá uzrela svetlo sveta v pondelok a dnes obveseľuje odbornú verejnosť, naozaj nie je vycucaná z prsta. Kto sledoval zvuky vydávané ANO niekedy zjara, si možno spomenie, že o rómskych asistentoch a misionároch a o tom, že pomoc má byť sústredená do jedného centra na východe, oni naozaj hovorili. Nemožno teda televíznu stranu obviniť z nejakého absolútneho hazardérstva, ako to činí Klára Orgovánová. Taký bol skutočne ich program. To je však aj jediné poľahčujúce plus.
Pretože nápad s akýmisi rómskymi mestečkami, ktoré by vyrástli na mieste dnešných osád, je dokonale uletený - na to netreba byť ani Vašečkom (expert IVO), aby sme na to prišli. "Riešenie" viazne už na financiách. Len od oka: komplex, ktorý predložili, je tak za dve-tri miliardy. Jednorázových - infrašruktúra, stavebné práce a tak. Okrem toho mzdy pre 500 misionárov a x tisíc asistentov. Prekvapuje, že s takým čímsi prichádza strana, ktorá hovorí najviac o šetrení a úsporách. Návratnosť je pritom vo hviezdach. Samozrejme, nevraviac o tom, že v tejto krajine sa skôr dožijeme 500 nekradnúcich politikov, ako 500 vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ktorí by odišli žiť s Rómami na pustu. Tu nie sme v Indii - najprv treba vychovať generáciu budhistických mníchov... Urobiť z našich Rómov "kibucníkov" na spôsob Izraela - to je idea zrelá na psychiatra.
Koncepcia je jednoducho zlá, nech aj bola vypracovaná s najlepším úmyslom. Bolo by katastrofou, keby z politických dôvodov teraz pokračovali šachy, ako ju vylepšiť. Idú totiž také signály. Cesta späť je pritom ešte schodná - vláda aj ANO si môžu priznať omyl. Ruskova strana je mladá, nemá skúsenosti, nie všetky predvolebné upútavky sú vhodné na realizáciu... Dá sa to obkecať. Celý rómsky okruh je totiž naozaj vážny a čo je podstatné, navzdory škrípajúcej spolupráci Csákyho s Orgovánovou bol posledný rok bývalej koalície vôbec prvým plodným obdobím, keď sa s kauzou pohlo. Z fondov EK a s pomocou Svetovej banky sa napríklad už začalo s budovaním akejsi infraštruktúry v osadách, a tento projekt má aj pokračovať. Ďalej bol napr. zavedený inštitút asistenta učiteľa, vznikla podpora výstavby bytov nižšej kategórie, rozbehnutý je projekt terénnych sociálnych pracovníkov.
Toto sú všetko produkty Orgovánovej, vďaka ktorým dnes môže Dzurinda povedať, že jeho prvá vláda s kauzou čosi urobila. Koncepcia ANO je jasným svedectvom, že sa nenúka nič lepšieho, než túto ženu, inak zbytočne "ješitnú" a veľmi neobratnú v pohybe medzi politikmi, pri diele nechať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
