stihol rozpočet, majú väčšinou iba zopár riadkov obsahujúcich paragrafy, v ktorých dochádza k zmene. Napr. pri dani z pridanej hodnoty je ich asi osem typu - "v odstavci č. x sa slovo 10% nahradzuje slovom 14%", v odstavci č. y sa slovo 23% nahradzuje slovom 20%". A tak podobne. Krátky proces. Také jednoduché sú škrty, ktoré nás oberú o miliardy. To je operácia, ktorou zaplatíme my, občania, svoje "prískočné" k balíku makroekonomickej stability.
Krik, ktorý sa už odvšadiaľ rozlieha, je pochopiteľný. Ešte nebola taká krajina, kde by reštrikčné opatrenia indukovali celonárodné ovácie. Je ťažké namietať voči protestom sudcov, ak sa siaha na sudcov. A učiteľov, ak sa strihajú učitelia - a tak ďalej. Predsa však existuje čiara, za ktorou už počuť aj náreky, čo nevyzerajú seriózne a majú pramálo spoločné so sebaľútosťou a strachom postihnutých. A keďže decibelov pribúda, nie je od veci pokúsiť sa túto hranicu identifikovať. Celoplošná kritika vlády je totiž sčasti opodstatnená. Ale naozaj iba sčasti.
Podstatná je asi dohoda, že šetriť treba. Iba v skratke pripomeňme jeden, ale rozhodujúci faktor spred štyroch rokov, keď sa devalvovala mena: Slovensko vykazovalo dva roky po sebe deficit obchodnej bilancie 80 miliárd Sk, ktorý v prepočte na HDP/hlava obyvateľa bol najvyšší v Európe. Jednoducho objem, ktorý sme z kapitálového účtu platili za import zo zahraničia, o 80 mld. prevýšil sumu, ktorú sme zarobili za náš export. Preto padala koruna, v bankách nebolo likvidity a úroky sa šplhali na 25%. Dnes sú úroky normálne, ale len preto, lebo na účtoch NBS sa sušia devízové rezervy z privatizácie. Ale deficit platobnej bilancie hrozí prevýšiť 100 miliárd Sk ročne!. Iba za september to bolo 9 mld. A rozpočtový schodok hrozí preskočiť 70 miliárd. Teda ak sa nebude škrtať. Pričom časť schodku - a to je tá smrteľná slučka - ide priamo do spotreby, ktorá následne ďalej generuje roztváranie nožníc medzi exportom a importom.
A preto: Ak niekto dnes prichádza napr. s kritikou, že "pravá reforma by mala začínať nie zdražovaním, ale rýchlym vytvorením prostredia pre čo najvyššiu spoločenskú spotrebu", tak je to čistý pako. Ak je to navyše vydavateľ, ktorý si píše "komentáre" do najčítanejšieho slovenského týždenníka, tak by sa mohlo pomaly zvažovať, či sa nedopustil tresného činu šírenia poplašnej správy (prípadne tr. č. všeobecného ohrozenia). Toto sa už nedá nevšimnúť, navyše aj je takých viac. Ujasnime si jedno - všetky výhrady spochybňujúce samotnú úspornú filozofiu prvých krokov vlády, resp. domáhajúce sa "oživovania ekonomiky" (čiže pumpovania peňazí do obehu) sú absolútne scestné. A ich autori by mali ísť na vyšetrenie - kým je ešte zadarmo.
Inou vecou sú miesta, kde sa šetrí. A toto je už háklivejšia téma. Niet pochýb, že je dobre, ak prvý úder smeroval na rôzne dávky, prídavky, príspevky a pod., kde sa neadresne strácajú miliardy. Otázkou je, že či sa muselo hneď teraz siahnuť napr. aj na zdravotne postihnutých. Isté je, že aj tu sa solidarita zvrháva do zneužívania - v prípade handicapovaných občanov však proti princípu úspor stojí rovnako významný princíp, ktorý hovorí, že radšej trochu viac solidarity, než by malo byť niekomu vážne ublížené. Nie je isté, či bol dodržaný... To isté platí aj o ročnom odklade platnosti zákona, ktorým mal byť v r. 2003 vyplatený jednorazový príspevok obetiam komunistického režimu. Vlastne to je ešte horšie - ide o najstaršiu generáciu, pre ktorej časť môže byť ročný odklad už na večnosť...
Je evidentné a treba to povedať, že niektoré škrty boli zbytočne necitlivé. Najmä ak je zrejmé, že tu nešlo o miliardové položky a pri troche vôle bolo možné prípadný výpadok nahradiť. A to je ďalšia otázka - odkiaľ šlo vziať viac? Veľa sa neustále píše o štátnej správe - vláda vraj zabudla na seba a svoj aparát. Celkom tak to ale nie je - plánuje sa prepustenie 1700 ľudí. Pričom v samotných výdavkoch roka 2003 to neprinesie veľký efekt, keďže im náleží odstupné. Iste sa však dalo viac.
Základná pointa, ktorú poukaz na bujnú byrokraciu nesie, je presná - vláda škrtala na miestach najslabšieho odporu. To je presne sociálny okruh, kde navyše tvoria významnú časť klientely Rómovia, ktorých dvakrát nemilujeme. Bohužiaľ, trebárs na poľnohospodárov, ktorí vyžierajú zásoby rovnako, sa nesiahlo. Bezbolestne by sa u nich "našli" nadbytočné, povedzme, 4 miliardy. Ale nedá sa - majú prisilnú loby. A mohlo by sa pokračovať...
Tieto škrty prežijeme všetci, vrátane najpotrebnejších. Vo chvate sa ale vláda dopustila nepodložeností, ktoré sa môžu v budúcnosti vypomstiť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
