"zločinecké". Vyslovil sa tiež za to, aby Slovensko odškodnilo občanov maďarskej národnosti, ktorí sa stali obeťami deportácií, a vrátilo im zhabaný majetok.
Patrubány včera na pôde Európskeho parlamentu predstavil spoločne s belgickou europoslankyňou Nelly Maesovou "bielu knihu o Benešových dekrétoch", podľa ktorej sú tieto na Slovensku aj dnes v platnosti a vyberajú si denne svoje obete. Maesová vyzvala na vypracovanie právnej analýzy, ktorá by podobne ako v prípade ČR posúdila, či slovenské právo neobsahuje v súvislosti s dekrétmi diskriminačné prvky. Túto výzvu chcela začiatkom týždňa zaradiť aj do slovenskej časti parlamentnej rezolúcie o rozšírení, jej návrh však zahraničný výbor EP jasne zamietol.
"Benešove dekréty na Slovensku sú tabu, zatiaľ čo ČR priznala, že ide o dôležitú otázku. Nechcem robiť žiadne prekážky pre vstup Slovenska do EÚ, ale únia nemôže ďalej zatvárať oči pred súčasnými problémami, ktoré dekréty na Slovensku spôsobujú," vyhlásila Maesová. Podľa jej slov by Slovensko "malo niečo urobiť" pred vstupom do únie, a to jednak na morálnej úrovni a tiež na finančnej vo forme kompenzácií. Hoci najlepším riešením by bola reštitúcia zhabaného majetku pôvodným maďarským vlastníkom, poslankyňa je realistka a neočakáva to.
Patrubány zaujal tvrdší postoj: "Slovenskí občania (maďarskej národnosti, ktorí boli obeťou dekrétov), by mali dostať odškodnenie a svoj majetok späť bez akýchkoľvek prekážok," vyhlásil. Základným rozdielom medzi situáciou v ČR a SR je podľa neho ten, že na Slovensku časť obetí žije, zatiaľ čo Nemci boli z Česka vyhnaní. V Česku ide o dvojstranný problém s Nemeckom, v prípade Slovenska o vnútorný problém medzi štátom a časťou jeho občanov.
Kniha, ktorú včera v Bruseli predstavili, obsahuje okrem predslovu Maesovej a úvodu Patrubányho príspevky rôznych expertov a právnikov väčšinou maďarskej národnosti a väčšinou z radov Svetového zväzu Maďarov, ktorí prinášajú konkrétne príklady účinnosti Benešových dekrétov na Slovensku. "V roku 1945 bol majetok Maďarov zhabaný na základe dekrétov a rozdelený Slovákom. Potom došlo ku komunistickej kolektivizácii, ale po páde komunizmu sa majetok vrátil do rúk slovenským osadníkom?! Prečo nie pôvodným maďarským majiteľom? Odpoveď je jasná: pretože Benešove dekréty stále platia a vyberajú si svoje obete na dennej báze aj v roku 2002!" píše v knihe Patrubány.
Šéf Svetového zväzu Maďarov sa spolu s europoslankyňou Maesovou pravidelne snaží oživovať tému Benešových dekrétov vo vzťahu k Slovensku. Európska komisia však opakovane a jasne deklarovala, že táto téma nemá nič spoločné s prístupovým procesom Slovenska do únie a žiadna členská krajina EÚ dekréty vo vzťahu k SR nenastolila. Nedávne analýzy českého právneho systému vypracované pre Európsku komisiu a Európsky parlament potvrdili, že dekréty nepredstavujú žiadnu prekážku pre vstup ČR do EÚ a že Praha nemusí vo svojom práve nič meniť. Podľa expertov sú tieto analýzy z veľkej časti platné aj pre Slovensko.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
