problémami z pracoviska, kritikou manžela, že ho nezaujíma domácnosť ani partnerka, že to tak už ďalej nejde a dáva mu ultimátum na rozmyslenie, či chce naďalej zotrvať v manželstve. Ženu zlostí, keď manžel mlčí, ale zlostí ju aj to, že sa nebráni a začne si všeličo namýšľať. Ak nemlčí a povie partnerke, aby ho neotravovala nezmyslami, nasleduje kolotoč výčitiek.
Odborníci na manželské vzťahy v takýchto situáciách zdôrazňujú, že muž rozmýšľa ináč ako žena a preto aj ináč reaguje a vzájomné vzťahy by sa dali upraviť, ak by jeden porozumel reakciám druhého.
Napríklad: ženy sa potrebujú "vyrozprávať" po nepríjemných dialógoch doma alebo v práci, po strese. Ak žena počúva druhú ženu, občas ju preruší slovom údivu, súhlasu, alebo keď prestane rozprávať, povzbudí ju slovami: "a čo ďalej?" Muži tak nerobia. Oni väčšinou mlčia alebo povedia nechtiac to, čo žena nechce počuť alebo čo nerada počuje. Ak muži mlčia, žena si začne namýšľať to najhoršie, lebo ona mlčí iba vtedy, keď nechce povedať niečo nepríjemné, alebo tomu druhému prestala veriť a pochybuje o ňom. Neuvedomí si, že muž môže mlčať preto, lebo momentálne nevie nájsť správnu odpoveď. Alebo je nahnevaný, pod vplyvom stresu či nešťastný, preto potrebuje byť sám so sebou a upokojiť sa, aby neurobil alebo nepovedal nič také, čo by mohol neskôr oľutovať.
Keď manželka povie, že je unavená ako kôň a nič už nevládze, muž si to interpretuje tak, že ona robí všetko a on nič, že je nanič chlap a urobila chybu, keď si ho vzala. Alebo keď žena nadhodí: "Mohol by si sa občas o mňa zaujímať, opýtať sa, čo som robila, ako sa mám," muž to chápe takto: "Ja sa o teba starám a ty ma ani nepočúvaš, lebo si zlý egoista." Keď žena povie "neľúbiš ma", muž počuje: "Iba ma využívaš, robíš si čo chceš, myslíš len na sebe a ja nemám nič."
Čo z toho vyplýva? Že v našich vzťahoch máme veľa problémov. Nemuselo by ich toľko byť, keby sme si viac uvedomili práve tie naše rozdiely. Napríklad v tom, prečo ženy majú potrebu rozprávať a muži mlčať niekedy aj z rovnakých dôvodov a to: keď odovzdávajú alebo prijímajú informácie (je to jediný dôvod, prečo hovoria muži). Keď skúmajú a objavujú, čo chcú povedať - muž prestáva rozprávať, aby prišiel na to, čo chce povedať. Žena hovorí, lebo nahlas rozmýšľa. Žena rozpráva, keď je nešťastná a nahnevaná, aby sa upokojila a muž vtedy prestáva hovoriť. Žena rozpráva, aby sa podelila o svoje vnútorné pocity s partnerom. Muž nerozpráva, lebo chce nájsť sám seba a má strach, aby ho dôvernosť nezbavila identity. Odborníci radia nenútiť muža do rozhovoru, ak nechce hovoriť. A mužom radia, aby sa naučili počúvať ženy bez hnevu, čo patrí k najväčším problémom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
