korytnačky schopné napadnúť a nebezpečne poraniť človeka. Sú to kajmanky, veľké korytnačky, vyznačujú sa nízkym pancierom na chrbtovej strane pokrytým veľkými rohovinovými štítkami tvaru kužeľovitých hrboľov. Široko otvoriteľné ústa nemajú zuby, zato ich čeľuste zrohovateli a sú ostré ako nože. Krátke hrubé nohy majú ozbrojené mocnými pazúrmi. Zadný pár nôh má medzi prstami plávacie blany. Chvost je tenký a pomerne dlhý.
Kajmanky spôsobom života pripomínajú sumce. Aktívne sú najviac v noci. Uprednostňujú stojaté a pomaly tečúce vody s bahnitým dnom. Prevažne nehybne striehnu na ryby, žaby a iné vodné živočíchy. Neváhajú však zmocniť sa vodných vtákov až do veľkosti kačice. Úlovok stiahnu pod vodu, kde ho najprv roztrhajú, kým ho zožerú. Môžu napadnúť aj plávajúce zvieratá a ľudí, ich uhryznutie spôsobuje postihnutým jedincom nebezpečné rany. Kajmanky ostávajú hryzavé a nebezpečné aj v zajatí, zoologické záhrady ich preto nezvyknú chovať.
Nezvyčajným spôsobom chytajú kajmanky menšie ryby. Ležia na dne s otvorenými ústami a vystrčeným červíkovitým ružovým jazykom. Okolo plávajúce rybky považujú kmitajúci jazyk korytnačky za červa a chcú sa ho zmocniť. Vplávajú kajmanke do roztvorenej papule a tá ich pohodlne schmatne a prehltne. Takýto spôsob lovu však nie je výsledom inteligencie korytnačky, len jej vrodeným pudom. Kajmanky sú totiž veľmi primitívne živočíchy na nízkej úrovni, majú len nepatrný mozog o hmotnosti okolo 5 g. Tak ako všetky vodné korytnačky rozmnožujú sa na súši. Samičky vyliezajú klásť vajíčka do pobrežného piesku, do ktorého vyhrabú jamku a do nej nakladú 20 - 40 okrúhlych bielych vajíčok. Znášku prihrabú pieskom, čím sa ich starostlivosť o potomstvo končí. Vajíčka sa inkubujú niečo vyše dvoch mesiacov. Vyliahnuté mláďatá majú mäkký pancierik a sú vítanou korisťou pre rôzne predátory. Preto sa ponáhľajú ukryť do vody, ktorá je ich živlom a kde sú bezpečnejšie pred nepriateľmi.
Kajmanok žije iba niekoľko druhov, navzájom podobných vzhľadom i ekológiou. Všetky druhy, až na kajmanku supiu, patria do jedného rodu. Ich spoločným znakom sú oči umiestnené na prednej časti hlavy. Najväčší areál má kajmanka dravá, je rozšírená od južnej časti Kanady až po Ekvádor. Má tmavohnedý pancier dlhý až 1 m. Dosahuje hmotnosť 20 - 30 kg. Vôbec najväčšou a najťažšou sladkovodnou korytnačkou je kajmanka supia. Tento zriedkavejší druh dorastá až 140 cm dĺžky a 50 - 100 kg hmotnosti. Veľké psovitá hlava má oči umiestnené po bokoch. Štítky na hornom pancieri sú vyššie a strmšie ako pri ostatných kajmankách. Kajmanka supia je rozšírená v južnej časti USA, najhojnejšie na dolnom toku Mississippi.
Kajmanky nie sú najväčšie vodné korytnačky, mohutnejšie od nich sú korytnačky morské. Kareta obrovská, známa tým, že sa z nej pripravuje chýrna korytnačka polievka, dosahuje hmotnosť 200 - 400 kg. Najväčšia žijúca korytnačka je kožatka veľká, dorastá dĺžku 2 m a hmotnosť 500 - 600 kg. V Austrálii nedávno objavili fosílie neuveriteľne obrovskej treťohornej korytnačky, údajne až tak veľkej ako osobný automobil.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
