európskym veľmožom. Dracula sa pôvodne volal Vlad Tepes a pochádzal zo starobylého šľachtického rodu usadeného v Transylvánii (dnešné Sedmohradsko). Žil v búrlivých časoch 15. storočia, keď Európou zamietali náboženské nepokoje a ohrozovali ju výboje Osmanskej ríše. Turci po porážke Srbov na Kosovom poli (1389) prenikali na Balkán a svoje postavenie upevnili víťazstvom nad Valašskom (1415). Vlad sa statočne postavil na odpor okupantom, jeho mohutný hrad Poenari nad riekou Arges nepriatelia nikdy nedobyli.
Nepriaznivú situáciu v Európe sa pokúsil riešiť cisár Žigmund Luxemburský, kráľ nemecký, český a uhorský. Založil tajné rytierske spoločenstvo popredných európskych veľmožov, ktoré nazval rad Zeleného draka, čiže draconium. Jeho znakom bol drak skrútený do kruhu, požierajúci vlastný chvost. Tento pradávny mystický symbol znázorňoval jednotu, sebestačnosť, schopnosť samooplodnenia. Úlohou rádu bolo bojovať proti pohanom, najmä dobiedzajúcim Turkom, proti odpadlíkom od pravej viery a za zachovanie odkazu predkov. Počet členov rádu ustanovený cisárom bol pevný, určený na 24. Rytieri rádu sa museli zaviazať prísahou, že budú v tajnosti uchovávať spoločné vedomosti a zámery a že budú bojovať a vyslobodia každého z nich, aby sa dostal do zajatia. Rád sa mal schádzať raz ročne, vždy v inej krajine, aby spoločne prejednávali najdôležitejšie štátne otázky. Platila zásada, že členovia sú si rovní; patrili k nim najvýznamnejšie osobnosti, ako cisárovná, králi anglický a aragonský, Litovské veľknieža, kniežatá a grófi. K zakladajúcim členom patril knieža Vlad Tepes a odvtedy používal priezvisko Dracula odvodené od latinského názvu rádu. Dracula sa tešil vážnosti cisára, čo dokazuje, že dlhšie spoločne putovali po Čechách a na kráľovskom zámku v Mělníku je transylvánske knieža vyobrazené.
Počas bojov s tureckým vojskom sa Dracula vyznačoval nielen osobnou odvahou, ale aj krutosťou, pre ktorú vstúpil do povedomia i ďalších generácií. Nebral zajatcov, ale dal ich za živa narážať na kôl. Odsúdencovi vrazili kladivom kôl hlboko do konečníka a potom kôl vztýčili. Kôl mal zaoblenú špicu aby pomalšie prenikal do útrob a nepretrhával vnútorné orgány, takže mučená osoba žila pomerne dlho, niekedy až tri dni. Tureckí vojaci raz zažili otrasný pohľad na svojich dvadsať tisíc krajanov, ktorí padli do zajatia Draculovi a ten ich nechal nastoknúť na kôl. Nabíjanie na kôl uplatňoval Dracula aj proti vlastným ľuďom, ktorí sa mu sprotivili, dokonca proti kňazom a mníchom.
Dracula zahynul potupnou smrťou, v roku 1477 mu neznámy vrah odzadu mečom odťal hlavu. Rád Zeleného draka pretrval až do nástupu Habsburgovcov na trón, tí ho pozmenili na menej bojovný a mystický rád Zlatého rúna.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
